Pravda, august 1985 (LXVI/179-205)

1985-08-01 / No. 179

^ PRAVDA ^^ ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA I • V týchto dňoch sa žatva konečne dostala do tempa, ktorému vra­víme to pravé, žatevné. Pritom si uvedomujeme, že je to po­sledná žatva siedmej päťročnice, ktorá v konečnom rozhodne o tom, aké bude jej hodnotenie v celom uplynulom päfročf. Napriek tomu, že je ešte viac ako predčasné hodnotiť tohtoročnú úrodu, predsa však nemožno nezaznamenať skutočnosť, že v porovnaní s úrodným vlaňajškom košatie rodina nielen šesťdesiatkárov, ale aj sedemdesiatkárov. Také sú skutočnosti tohtoročnej žatvy už na jej začiatku,- ktoré samé o sebe hovoria, že hnutie obilninárov, ktoré v Západoslovenskom kraji vzniklo na počesť 60. výročia Veľkej októb­rovej socialistickej revolúcie, sa v mnohých podnikoch dodržujúcich zásady šesťdesiatkárov rozrastá do všestranne novej kvality, do hnutia sedemdesiatkárov. Vo vedomí, že nie všade a v mnohých podnikoch nie vlastnou vinou nemôžu, alebo nedokážu nateraz dosahovať šesťto­­nové úrody husto siatych obilnín na hektári, tento už teraz evidentný a potešiteľný rozvoj hnutia spomíname nenáhodné. Spomíname ho vo vedomí, že v nadchádzajúcich dňoch kritického hodnotenia dosiahnu­tých nesporných úspechov na obilnom fronte, vo vedeniach poľnohos­podárskych podnikov a pracovných kolektívoch, ale predtým vo vý­boroch základných organizácii, v straníckych skupinách, na členských o verejných schôdzach 70 KSS v každom poľnohospodárskom podniku by si mali uvedomiť nielen svoje klady a nedostatky ako sa vraví „v podstate", ale konkrétne, vrátane ich nositeľov. Aj tohoročná žatva totiž popri nesporných kladoch v mnohých podnikoch signalizuje po­malé odstraňovanie, dokonca pretrvávanie mnohých nedostatkov, ba až nepochopiteľné nedodržiavanie agronomických samozrejmostí. Vezmime si napríklad známe agronomické heslo - za kosou pluh. Keď si v ktoromkoľvek podniku prečítame plány politlckoorganizač­­ného zabezpečenia žatvy, zistíme, že všade všetko „pripravili", aby sa za kosou rýchlo odpratala slama a dokonca aj riadne zastohovala. Napriek tomu operatívne žatevné komisie vari v každom okrese, kde sa už rozbehla žatva, konštatujú, že v mnohých poľnohospodárskych podnikoch stále ešte nepochopili nenahraditeľnosť slamy v kŕmnych dávkach pre pre­­žúvavce, nehovo­riac už o jej nena­hraditeľnosti pri výrobe organické­ho hnojiva ako základného činite­ľa pôdy. zúrodňovania Nikoho by nemala miasť sku­točnosť, že mimo- Staronové žatevné problémy riadnu starostli­vosť včasnému zberu a kvalitnému uskladneniu slamy poľnohospodárom v tomto roku vehementne odporúčajú i takí odborníci, čo nedávno aj z moci úradnej slamu nemenej vehementne zatracovali ako nejaké nevyhnutné zlo pri pestovaní obilia. Zašli až tak ďaleko, že o. i. na­príklad vo veľkom povoľovali výstavbu maštali len s roštovými či bez­­stelivovými technológiami. Teraz nastal čas, keď kŕmna a steiivová slama sa začína dostávať do pozornosti, ktorá jej právom patrí. Tam, kde to už pochopili, nenechávajú ju znehodnocovať v pokosoch, ale neodkladne stohujú pri tvrdých cestách a blízko hospodárskych dvorov a stohárom za kvalitnú prácu priznávajú mimoriadne a vysoké prémie. Aby takých podnikov bolo čo najviac, o to by fbraz - ako vyplynulo z besied v podnikoch, kde tak robia, ako aj s pracovníkmi riadiacich orgánov v okresoch, všade mali prejaviť neformálny záujem stranícke organizácie v poľnohospodárskych podnikoch. Podľa názoru odborníkov, ktorí ostali „slamármi“, rýchly zber slamy o jej kvalitné stohovanie by sa mal podporiť aj návratom k niekto­rým starším zberovým technológiám, ktoré umožňovali urýchliť jej zber, šetriť pohonné látky a navyše nezapleveľovať polia tak ako pri teraj­šom riadkovaní. Ide o používanie kôpkovačov slamy, o jej presovanie do balíkov zariadením umiesteným priamo na kombajne, či o tzv. že­­liezovský dvaapoltý zber, Keď na kombajne bola rezačka ... Predovšet­kým spoločenská efektívnosť tu bola vysoká, väčšina plevelov sa do­stávala mimo poľa... Vonkoncom tu nejde o nejaké staromilstvo, ale len a len o utváranie základných podmienok pre to rozhodujúce, pre správnu základnú agrotechniku v podmienkach socialistickej poľno­hospodárskej veľkovýroby. A tou bezsporu je podmietka, nie stredná orba, ktorú za podmietku na vlastnú škodu i škodu spoločnosti neraz vydávame. Otázka totiž aj dnes stojí tak ako pred rokmi - kvalitná a včasná podmietka, alebo buriny. Tam kde podmietku nedocenili, faj v tohtoročnej žatve majú obilniny zakvitnuté, že ťažko povedať, či v týchto podnikoch obilie pestujú pre zrno, alebo pre potešenie oka ako módnu prísadu do poľných kvetov. A aj tam, kde majú chemikálie, to neraz vyzerá, ako keby burinu pestovali dvojpoľným systémom... Lenže, je správne spoliehať sa toľko na chemikálie? V podmienkach socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby chémia či už vo forme živín alebo ochranných prostriedkov proti burine mala by mať miesto len ako doplnok prirodzenej výživy a mechanického ničenia burínl Medzi obilniny patrí aj kukurica, ktorá sa však v období žatvy do­stáva do pozadia. Žiaľ, až tak, že sa na ňu zabúda ako na neodde­liteľnú súčasť obilninárskeho programu. Štatistika jednoznačne potvr­dzuje, že tak ako v rokoch predošlých aj v tomto ju práve vtedy, keď tg najviac potrebuje, smädíme. Mnohí vravia - cez žatvu na to niet čos, a vodu musíme prednostne dať objemovým krmovinám, najmä mla­dým porastom. Aj v danom prípade dobrá výhovorka stojí groš. Prav­da je totiž taká, a potvrdzujú to aj pracovníci výskumu, že v naprostej väčšine podnikov, kde majú závlahy, už pri sejbe neutvárajú podmienky pre následné využívanie zabudovaných závlah. Napriek tomu, že tam kde im pri nevyužívaní závlah kukurice dávajú 5-6 ton zrna, pri ra­cionálnej závlahe 8 i viactónové úrody na hektári nie sú výnimkou. Nebolo by snáď od veci, keby sa na príčiny súčasného nedostatočného využívania závlah porastov kukurice pozreli aj výbory základných stra­níckych organizácií. Aby vyžadovaním utvárania podmienok pre do­sahovanie maximálnych úrod zrna kukurice pri celkovom zvyšovaní úrqdy obilia napomáhali zbavovať sa postupne v podstate monokultúr­­neho pestovania pšenice. V prípravách na tohtoročnú žatvu sa veľmi zdôrazňovala nielen ne­vyhnutnosť, ale pri dostatku inžinierskych kádrov aj možnosť, mate­maticky presnej nadväznosti jednotlivých žatevných prác, predovšetkým plynulého odvozu obilia od kombajnov a jeho preberania bez zbytoč­ného státia do sýpok nákupného podniku. Dobré úmysly sa však nie všade darí plniť, pred mnohými nákupnými podnikmi stoja dlhé rady nákladných áut. Chtiac-nechtiac sa tu natíska otázka - nemali by tieto náklady na prestoje a zvýšenú spotrebu pohonných látok zosob­niť? Odmeňovanie pracujúcich, priamo sa zúčastňujúcich v žatve patrí medzi významné atribúty rozvoja tvorivej pracovnej aktivity. Ak po­zorne počúvame rozhlas, sledujeme televíziu a čítame dennú tlač zistí­me, že v hmotnej zainteresovanosti je stav, keď každý si ide svojou cestou; takmer čo podnik, to svoj systém. A každý pritom tvrdí, že vraj sleduje kvalitu - znižovaním strát nad idylické a technicky neraz nedosiahnuteľné jedno percento; úsporou pohonných látok; znižovaním nákladov na opravy a podobne. Pravda je však taká, že všetko to chce veľa odborníkov, čo sa namiesto tvorivej, produktívnej práci zbytočne venujú sledovaniu kombajnistov ako plnia rôzne tzv. kvalita­tívne ukazovatele, A len na jednej, najviac na dvoch rukách možno porátať podniky, v ktorých starostlivosť o kvalitu komplexne zverili tým, ako to ukladajú uznesenia ústredného výboru strany, čo o nej rozho­dujú. Kombajnistom, vodičom nákladných áut, slamárom, opravárom ... Robia tak v podnikoch, v ktorých využívajú brigádnu organizáciu práce a odmeňovania so zainteresovanosťou na konečných výsledkoch práce, nehovoriac už o chozrasčotných komplexne mechanizovaných brigádach. Práve teraz v žatve je najpríhodnejší čas využiť dnes už všeobecne známe skúsenosti najlepších a začať formovať, utvárať chozrasčotné komplexne mechanizované brigády, ktoré sa o zverené plodiny budú, ako základné chozrasčotné výrobné jednotky, starať od prípravy pôdy cez sejbu, kultivačné práce až vrátane zberu. Treba si totiž uvedomiť, že zavádzanie brigádnej formy organizácie práce a od­meňovania v závislosti od konečných výsledkov práce kolektívu nie je želaním, ale objektívnou požiadavkou prechodu nášho poľnohospo­dárstva na intenzívne formy jeho rozvoja. Jeho zavádzanie sa najmä pre nepochopenie a pohodlnosť riadiacej podnikovej sféry zatiaľ pod rôznymi zámienkami odkladá. Škodí to však tak samým poľnohospo­dárom, ako aj celej spoločnosti. Zámerne sme m' dnešnom úvodníku neuviedli ani jeden konkrétny príklad, lebo niet okresu, v ktorom by v jednotlivostiach aj vo viace­rých podnikoch nebolo to, o čom píšeme. Summa summarum nám vy­chádza, že pri existujúcich rozdielnostiach úrody, ale aj zaburinenosti, výške nákladov a rentabilite v podnikoch hospodáriacich v porovna­teľných podmienkach prapríčinu zaostávania treba vidieť len a len v práci ľudí. A predovšetkým tých, čo ju organizujú, teda odborníkov, ktorí by mali pochopiť, že aj priebeh a výsledky tohtoročnej žatvy sú odrazom Ich schopností. PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! N (< Ohlasy na vyhlásenie generálneho tajomníka M. Gorbačova SVET VÍTA INICIATÍVU ZSSR Moskva (Spravodajca ČSTK) — Na ftCastnikov XII. svetového festi­valu mládeie a itudentstva urobila obrovský dojem daliia výxnam­­ná mierová iniciativa Sovietskeho zväzu — jednostranné zastavenie jadrových výbuchov — ktorá v pondelok vyhlásil generálny tajomník GV KSSZ Michail Gorbaňov. „Každému normálne mysliacemu Clo- tiť Iucfom názor, že práve neobme­­veku je jasné, že čim rýchlejšie pod- dzené hromadenie smrtonosných zbra­pfšu štáty s jadrovým potenciálom medzinárodnú dohodu o úplnom a všeobecnom zákaze skúšok jadrových zbrani, tým väCšía bude nádej na od­vrátenie Jadrovej katastrofy,“ pove­dal člen vedenia spoločnosti Francúz­sko—ZSSR Maurice Thomas, ktorý prišiel na festival ako turista. „Zá­padná propaganda sa však snaž! vnú-ní je div nie jedinou zárukou mieru,' dodal. „Nová mierová iniciatíva ZSSR znovu odhaľuje demagogickosť po­dobných tvrdení. Považujem za ob­zvlášť významné, že vyhlásenie sú­druha Gorbačova zaznelo v dňoch moskovského festivalu.“ Miguel Ménendez, delegát z Kuby vyhlásil: „Bol to pôsobivý a hlboko symbolický krok. ZSSR znovu potvrdil svoje pevné odhodlanie dosiahnuť odstránenie jadrovej hrozby, a zdô­raznil to konkrétne, jasne a presved­čivo. Iniciatíva, ktorú ohlásil generál­ny tajomník ÜV KSSZ, otvára prak­tickú cestu k zastaveniu nezmyselné­ho horúčkovitého zbrojenia.“ Budapešť — jednu dobrú a jed­nu zlú správu dostal svet pred na­stávajúcim 40. výročím zhodenia ató­movej bomby na Hirošimu, napísal včera maďarský denník Népszabadság. Dobrou správou Je vyhlásenie gene­rálneho tajomníka ÜV KSSZ Michaila Gorbačova, že Sovietsky zväz od 6. augusta Jednostranne zastaví všet­ky jadrové výbuchy. Práve odo dňa, ked pred štyrmi desaťročiami prvé atómová bomba premenila Hirošimu na symbol najstrašnejšieho ľudského ničenia. Zlou správou pre svei je, že nádej­ná sovietska iniciatíva sa ani tento­­(Pokračovanie na 7. str.) Druhý deň stretnutia venovaného 10. výročiu KBSE v Helsinkách Preukázaf rozhodnú polin volu no opevnenie mieru Na stredajšom zasadaní vystúpilo 15 ministrov zahraničných veci • Prejav čs. ministra Bohuslava Chňoupka • Podpora rokovaniu ZSSR a USA v Ženeve • Stretnutie Eduarda Ševardnadzeho s Georgeom Shultzom Od nášho vyslaného redaktora JURAJA BYDŽOVSKÉHO a ČSTK Helsinki — V helsinskej hale Finlandia pokračoval včera druhý deň stretnutia ministrov zahraničných vecí signatárskych krajín Zá­verečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Na zasadaní prehovorilo dovedna pätnásť ministrov. Na popoludňaj­šom zasadaní vystúpil aj minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek. Ministri sa vo svojich prejavoch zho­dujú v názore, že Záverečný akt hol v uplynulých 10 rokoch najvýznam­nejším pravidlom pre vzájomné vzťa­hy medzi európskymi štátmi a že vý­znamne prispel k upevneniu bezpeč­nosti a spolupráce v Európe. To tak­tiež vo svojom prejave zdôraznil gréc­ky minister zahraničných veci Karo­­losr Papulias. Povedal o. i., že zá­kladným kameňom politiky gréckej vlády je snaha 10 mier, bezpečnosť a uvolňovanie, a to tak v regionálnom, ako i vo svetovom meradle. Vyzdvi­hol najmä podporu Grécka snahám o vytvorenie pásma bez jadrových zbraní na Balkáne i v ostatných častiach sveta a želanie premeniť Stredomorie na oblasť mieru, bezpeč­nosti a spolupráce. Kanadský minister zahraničných vecí Joseph Clark označil Záverečný akt KBSE za vyvážený kompromis, ktorý priniesol svoje výsledky. Zdô­raznil, že celoeurópska konferencia poskytla všetkým zúčastneným kraji­nám možnosť presadiť snahy o uvoľ­ňovanie napätia medzi Západom a Východom. Juhoslovanský zväzový tajomník za­hraničných vecí Ralf Dizdarevič ozná­­čil celoeurópsku konferenciu a jej v Záverečný akt za ojedinelú udalosť dejinách Európy. Upozornil, že v Európe je dnes viac zbraní, nedô­very a kríz ako pred desiatimi rak­mi, čo znepokojuje európske národy. V tejto súvislosti uvítal rokovanie medzi ZSSR a USA o jadrových a kozmických zbraniach. Vyslovil tak­tiež želanie, aby (terajšie helsinské stretnutie ministrov zahraničných ve­cí prispelo k posilneniu spolupráce a dôvery. Minister zahraničných vecí NSR Hans-Dietrich Genscher vo svojom prejave pripomenul vývoj sedemde­siatych rokov, ked podpísaniu Záve­rečného aktu predchádzali zmluvy NSR so Sovietskym zväzom, Poľskom o a NDR a ČSSR i štvorstranná dohoda Západnom Berlíne. Vyhlásil, že vláda NSR sa k týmto zmluvám „bez výhrad“ hlási rovnako ako trvá na dodržiavaní záväzkov prevzatých v Zá­verečnom akte. Tento dokument ozna­čil za realistický a vyvážený, nie iba za utópiu. H.-D. Genscher sa ďalej zaoberal vzťahmi medzi NDR a NSR. Pripomenul spoločné vyhlásenie kan­celára NSR Helmuta Kohla a pred­sedu Štátnej rady NDR Ericha Ho­­neckera z marca tohto roku, v kto­rom sa zdôrazňuje neporušitelnost hraníc v Európe, rešpektovanie zvr­chovanosti jednotlivých štátov a ne­zasahovanie do vnútorných vecí. V závere svojho prejavu vyslovil H.-D. Genscher podporu rokovaniu ZSSR a USA v Ženeve. Zdôraznil, že cieľom týchto rozhovorov musí byť odvrátenie militarizácie kozmu a za­stavenie horúčkovitého zbrojenia na Zemi. (Pokračovanie na 7. str.) Sovietsku delegáciu v Helsinkách vedie mtntster zahraničných vecí ZSSR Eduard Sevardnadze (vľavo). Telefoto ČSTK Prejav BOHUSLAVA CHŇOUPKA Predovšetkým mi dovoľte vyjadriť úprimnú vďaku vlády Českosloven­skej socialistickej váženým hostiteľom, republiky našim najmä prezi­dentovi Fínskej republiky Maunovl Kolvlstovi, Vláde Fínska a osobne ministrovi zahraničných vecí Paa­­vovi Väyrynenovi za všetko, čo uro­bili pre úspešný priebeh tohto • ■:.* » nútia. Helsinki sa pred desiatimi rokmi stali synonymom Konferencie o bez­pečnosti a spolupráci v Európe, no­vých tendencií vo vývoji kontinentu, ktorý Je rovnako kolískou starej kultúry, ako aj miestom, odkiaľ bol neraz zdvihnutý Marsbv meč. Je na­najvýš symbolické, že sl opäť v pa­láci Finlandia pripomíname Jubileum udalosti, ked sme spoločne kládli základné kamene politiky uvoľňova­nia a ďalšieho rozvoja mierovej spo­lupráce v Európe. Už samotný fakt, že sa opäť schádza 35 ministrov za­hraničných vecí štátov Európy, USA a Kanady, Je prejavom snáh o zlep­šenie súčasnej medzinárodnej situá­cie. Iniciatívy uskutočniť toto stret­nutie sme od začiatku vítali a pod­porovali. Vtedy v polovici siedmej dekády sme si vytýčili náročnú úlohu: za­bezpečiť podmienky pevného, trvalé­ho mieru, vytvoriť taký systém poli­tických vzťahov, ktorý by európskym národom umožnil pozerať dopredu, nie iba na niekoľko mesiacov alebo niekoľko málo rokov, ale aj na celú historickú etapu vývoja. „V pod­mienkach atómového veku,“ ako tu zdôraznil prezident ČSSR Gustáv Husák, „niet inej rozumnej alterna­tívy vzájomných vzťahov medzi štát­mi ako mierové spolužitie. To boli hlavné pohnútky, ktoré viedli ,k to­mu, aby v Európe bola nastúpená cesta hľadania odpovede na otázky, ako uplatňovať a rozvíjať to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje, a ako vylúčiť vojny zo života spoloč­nosti.“ Ak sa dnes pokúšame o bilanciu uplynulej dekády, pripomíname si predovšetkým, z čoho sme vychádza- Blahoprajný telegram Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák) zaslal blahoprajný te­legram prezidentovi Švajčiarskej kon­federácie Kurtovi Furglerovi pri prí­ležitosti štátneho sviatku jeho kra­jiny. Posúdili rozvoj vzťahov Praha (ČSTK) — Člen Predsed­níctva a tajomník ŰV KSČ Vasil Bi­­ľak prijal včera prvého námestníka ministra zahraničných vecí Nikara­­gujskej republiky Victora Huga Tíno­­ca. V priateľskom rozhovore posúdili niektoré otázky čs.-nikaragujských vzťahov a súčasnej medzinárodnej si­tuácie so zameraním na problémy sú­visiace s krízovým vývojom v oblasti Strednej Ameriky. Victora Huga Tinoca prijal včera v Černínskom paláci v Prahe aj prvý námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Jindřich Řehořek. Na prijatí sa zúčastnil veľvyslanec Nikaragujskej republiky v ČSSR Aquiles Centeno Perez. V popoludňajších hodinách sa začali v Černínskom paláci v Prahe konzul­tácie ministerstiev zahraničných vecí ČSSR a Nikaragujskej republiky. Čs. delegáciu na rokovaní vedie námest­ník ministra zahraničných vecí Sta­nislav Svoboda, nikaragujskú prvý námestník ministra zahraničných vecí Victor Hugo Tinoco. Na rokovaní sa zúčastnil veľvyslanec Nikaragujskej republiky Aquiles Centeno Perez. li, na čom spočívali prognózy pohel­­slnského vývoja. Hlavný význam konferencie sme videli a ďalej vidíme predovšetkým v tom, že sformulovala a zakotvila základné princípy vzťahov medzi účastníckymi štátmi na základe uznania vytvorenej európskej územ­nej a politickej reality. Vďaka Ko­lektívnemu úsiliu boli vytýčené ces­ty posilnenia európskej bezpečnosti prehlbovaním politiky uvoľňovania. Rovnako kolektívne bolo vyjadrené prqpvedčenie o neplodnosti politiky „z pozícií sily a studenej vojny“. Za dôležitý stabilizujúci faktor mierových vzťahov medzi štátmi s odlišným spoločenským zriadením, ktorý čoraz viac nadobúda na vý­zname, bola taktiež označená vzá­jomne výhodné hospodárska spolu­práca. Pritom význam tohto faktoru stále rastie. Vyslovili sme sa taktiež za najširšiu vzájomnú inšpiráciu kul­túrnymi hodnotami. Za výmenu ideí a informácií, ktoré slúžia dorozume­niu a všestrannému rozvoju človeka. Za širokú výmenu osôb, ktorá bude napomáhať vecnú, všestrannú, uži­točnú a prospešnú spoluprácu 1 vzá­jomné poznávanie. Do efektívneho, tvorivého a kom­plexného napĺňania všetkých orga­nicky spolu súvisiacich súčastí Zá­verečného aktu sme vložili nielen svoje očakávania, ale aj odhodlanie prakticky ich realizovať. Takto sme vždy postupovali a budeme tak ro­biť í naďalej. Československo od sa­mého začiatku vychádzalo z osved­čenej zásady, že celoeurópsky pro­ces sa môže pozitívne vyvíjať len vtedy, ak sa bude Záverečný akt komplexne plniť, a to všetkými Jeho účastníkmi. Očakávali sme, že tento proces sa bude široko rozvíjať a napĺňať novým konštruktívnym ob­sahom. Fakty ukazujú, že pri hľadaní ciest vedúcich k posilneniu procesu KBSE viaceré krajiny neraz preuká­zali dobrú vôľu. Najmä v kľúčovej oblasti nadväzovania a rozvíjania politického dialógu. Rozrástla sa sieť medzinárodných zmlúv. Rozšírila sa ekonomická spolupráca a výmena to­varu medzi západoeurópskymi krají­(Pokračovanie na 7. str.) Na sympóziu veľmi aktívne pracovala i skupina našich delegátov; Po skon­čení sympózia po­kračovala diskusia o význame helsin­skej konferencie v dvoch osobitných komisiách. Delegáti sa zamerali na problémy a per­spektívy procesu uvoľňovania a na celoeurópsku spo­luprácu v ekonomike, vede, technike a pri ochrane životného prostredia. Poslednými svedectvami o repre­siách reakcie proti bojovníkom za mier a účastníkom protivojnového hnutia, o útokoch na politické, eko­nomické, sociálne a občianske práva mládeže skončil sa včera trojdňový Protiimperialistický tribunál. Delegáti rozhodne odsúdili všetky formy útla­ku a násilia, najmä zločinnú izrael­skú politiku genocídy voči Palestín­čanom a neľudský režim rasovej segregácie v JAR. Zlatým klincom včerajšieho kultúr­neho programu bola slávnosť ľudo­vých piesní a tancov v krásnej mos­kovskej architektonickej rezervácii Kolomenskoje. Na viacerých pódiách sa v ňom v nepretržitom slede strie­dali folklórne súbory zo všetkých so­vietskych zväzových republík i taneč­né a spevácke kolektívy zo zahrani­čia. V programe vystúpila i naša Lúč­nica, ktorá si svojím dynamickým ta­nečným prejavom úplne podmanila di­vákov. Najväčšou atrakciou športového programu bel opäť beh na festivalo­vú míľu. Stalo sa vecou ctí nielen delegátov, ale ŕ čestných hostí festi­valu, aby sa na ich oblekoch objavil odznak dokazujúci, že zabehli 1985 festivalových metrov. Tento odznak o. i. zdobí od včera i uniformu čs. kozmonauta Vladimíra Remeka. Väčšina vystúpení na mítingoch, diskusie v tematických strediskách a za okrúhlymi stolmi, debaty vo voľ­nej tribúne i tlačové konferencie sa včera, v piaty deň XII. svetového festiva­lu mládeže a Studentstva, zamerali pre­dovšetkým na aktuálne medzinárodné ekonomické problémy. Zodpovedalo to ústrednému stredajšiemu heslu — Mládež a študenti za hospodársku spoluprácu, rozvoj a nový medziná­rodný ekonomický poriadok. Rozoberali sa všetky aspekty súčas­nej ekonomickej situácie vo svete (Pokračovanie na 7. str.) 0 príprave zjazdov Praha (ČSTK) — Člen Predsedníc* va a tajomník ÜV KSČ Miloš Jakeš sa včera stretol s tajomníkom OV Bulharskej komunistickej strany Kirl­­lom Zarevom. V súdružskej besede sa vzájomne informovali o príprave zjazdov oboch bratských strán a vy­menili si názory na ďalší rozvoj vzá­jomnej hospodárskej a vedeckotech­­nickej spolupráce. Na stretnutí bol prítomný veľvyslanec BĽR v ČSSR Petr Danallov. Podiel Izraela na militarizácii kozmu Bonn (ČSTK) — Izrael sa bude po­dieľať na americkom programe mili­tarizácie kozmu. Vyhlásil to námest­ník ministra obrany USA Richard Perle na tlačovej konferencii v Bon­ne. Súčasne uviedol, že „bez ohľa­du na postoj vlád“ sa firmy z väčšiny spojeneckých krajín na tomto projek­te zúčastnia. Oznámenie o účasti Izraela na „hviezdnych vojnách“ ne­predniesol známy „jastrab“ R. Perle v Bonne náhodou. Pentagon má vy­hranený záujem na príslušnom podiele NSR na programe militarizácie vesmí­ru, predovšetkým kvôli jej vplyvu na západnú Európu a v neposlednom ra­de kvôli priemyselnému a vedeckému potenciálu NSR. Vláda NSR, verná Washingtonu, by rada na projekt „hviezdnych vojen“ pristúpila. R. Per­le vyhlásil, že sa na jeseň očakáva schválenie rámcovej dohody medzi vládami USA a NSR o účasti na prog­rame militarizácie vesmíru. VČERA POKRAČOVAL XII. SVETOVÝ FESTIVAL MLÁDEŽE A STUDENTSTVA Mládež zo hospodársku spoluprácu Festivalové sympózium o prínose k upevneniu mieru a spolupráce v Európe • Stre­da dňom aktuálnych medzinárodných ekonomických problémov • Skončil sa troj­dňový Protiimperialistický tribunál Od našich redaktorov a ČSTK Moskva — Účastníci festivalu si viera pripomenuli aj desiate vý­ročie podpísania Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spo­lupráci v Európe. V Stlpovej sieni Domu odborov sa konalo sympó­zium na tému Bezpečnosť a spolupráca za desať rokov po helsinskej konferencii — prínos mládeže a studentstva k upevneniu mieru a spolupráce na európskom kontinente. iaí. Československí mládežníci na prehliadke červeného námestia v Moskve. Telefoto ČSTK ■>

Next