Pravda, december 1986 (LXVII/283-308)
1986-12-01 / No. 283
M ostom medzi mojim a naším nazval súdruh Ivan Goňko brigádnu formu organizácie práce a odmeňovania na nedávnom seminári o nej na Ústrednom výbore KSS. Vyslovil pekné a predovšetkým výstižné prirovnanie. Ako most spája .dva brehy, tak brigádna forma organizácie práce a odmeňovania umožňuje zjednotiť, stmeliť záujmy každého zainteresovaného jednotlivca so záujmami podniku a celej spoločnosti. Čísla sa obyčajne nepočúvajú dobre. Fakty o doterajšom rozvoji brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania u nás na spomínanom seminári však lahodili ušiam každého o ekonomickú problematiku sa zaujímajúceho poslucháča: V celej ČSSR podľa štatistických údajov uplatňuje brigádnu formu organizácie práce a odmeňovania 12 800 kolektívov s 300 000 členmi; na Slovensku to je 4300 kolektívov so 130 000 členmi. Za pár rokov teda, mohlo by sa zdať, vyrástli desaťtisícky, státisícky mostov a mostíkov medzi mojim a našim. Nie každý inžinier dostane príležitosť postaviť vo svojom živote taký most, ako by si želal, ani to nie je jednoduchá záležitosť. Keď však príležitosť dostane, a dielo sa vydarí, jeho autori sú uznávaní a oceňovaní od nepamäti. Nie inak to je s autormi obrazných mostov - diel uľahčujúcich, urýchľujúcich spoločenský pohyb. Pripomeňme len dva z čerstvých príkladov, okrem iného poukazujúcich aj na význam brigádnej formy pre rozvoj národného hospodárstva. Pri príležitosti tohtoročného 1. mája robotníka ZVL Považských strojární v Považskej Bystrici Františka Cibíka za vynikajúce výsledky prj uplatňovaní pokrokových metód práce vyznamenali titulom Hrdina socialistickej práce s právom nosiť Zlatú hviezdu hrdinu socialistickej práce. Ocenenie vlastne dostal za premostenie medzery, neraz priepasti medzi mojím a naším v kolektíve, ktorý vedie. Výsledky - napríklad zvýšenie plnenia výkonových noriem od začatia uplatňovania brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania v roku 1982 do tohto roku asi o tridsať percent - hovoria, že to bolo umné premostenie. Gejza Langer, riaditeľ košických Keramických závodov, je od 1. mája 1986 nositeľom Radu Víťazného februára. Taktiež za vynikajúce pracovné výsledky a v posledných rokoch H fl A A V 10 je v tom taktiež IM II ^ I U brigádna forma or■Vfl II ■■ I V ganizácie práce a 1® 10 I ■ odmeňovania. Na MEDZI MOllM A NAŠIM seminári na OV KSS o brigádnej forme premietali účastníkom inštruktážno-metodický film o práci brigád v Keramických závodoch. I to je jeden zo spôsobov uznania výrobcom keramiky. Uznania nielen za to, že 92 percent výrobných robotníkov podniku uplatňuje brigádnu formu, ale predovšetkým za jej úroveň. Na seminári sa konštatovalo, že brigády v Keramických závodoch za dvanásť mesiacov znížili výrobné náklady o tri milióny korún. Potvrdenie, že i Košičanom sa darí prekonávať hranicu medzi záujmami jednotlivcov a podniku a potvrdenie, že keď sa chce, dá sa veľa urobiť. Dosiahli takýto stav aj ostatní tvorcovia, organizátori uvedeného počtu brigád nového typu? Žiaľ, niel V opačnom prípade by sme inakšie ako doteraz pocítili-uvoľnenie pút zväzujúcich iniciatívu a aktivitu výrobných kolektívov. Razom by sme v hospodárstve postúpili o poriadny krok vpred. Minister stavebníctva SSR Dušan Mikiének na seminári otvorene povedal, že z asi 1400 brigád v rezorte za progresívne a vzorové považujú asi štyridsať! Stavebníctvo v tomto nie je žiadnou výnimkou. Podobne nevhodný pomer medzi oficiálne vykazovanými počtami kolektívov uplatňujúcich brigádnu formu organizácie práce a odmeňovania a počtami kolektívov skutočne nového typu je i v iných rezortoch. Stavbári majú len to šťastie, že sa pred časom na uplatňovanie brigádnej formy u nich zameral Výbor ľudovej kontroly. Teraz majú na problematiku iný, nový pohľad. Vedia napríklad, že zo 136 kolektívov v štyroch podnikoch VHJ Pozemné staviteľstvo Bratislava a VHJ Priemyselné staviteľstvo Košice vykazovaných ako uplatňujúce brigádnu formu spĺňal podmienky iba kolektív v Priemstave Prievidza. Stavbári, ale ani zodpovední pracovníci priemyselných organizácií (prieskum úrovne uplatňovania brigádnej formy robili nedávno aj ministerstvá práce a sociálnych vecí, a to vo viacerých rezortoch) odhaleniami previerok nadšení neboli a nie sú. V rozpore s realitou ich nepovažujú za šťastie. Nechceli a nechcú pochopiť, že členom previerkových komisií by sa mali poďakovať, pretože im pomohli, urobili prácu za nich. otvorili im oči a umožnili zavčasu sa vrátiť z nesprávnej cesty'. čo sa to robí v závodoch, podnikoch, na generálnych riaditeľstvách a na ministerstvách? Víťazstvo slávi formalizmus najhrubšieho zrnal Formalist! na vedúcich miestach dovolili, ba pričinili sa o to, aby sa z prostriedku stal cieľ. Aby sa z kolektívov uplatňujúcich brigádnu formu organizácie práce a odmeňovania namiesto článku podporujúceho iniciatívu a tvorivú činnosť, pobádajúceho k využívaniu skrytých výrobných rezerv,- článku vedúceho ku kolektivizmu, k demokratizácii života v podnikoch, k novej sociálnej politike, stala obyčajná, nič neprinášajúca a nič neriešiaca čiarka vo výkaze. V súvislosti s vytýčením stratégie urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja sa hlásime k prestavbe; jej nevyhnutnosť zdôrazňujú najmä vo výrobnej sfére, kde nedostatky existujúceho hospodárskeho mechanizmu prežívajú najviac. Žiaľ, zatiaľ ide iba o slovné prihlásenia sa k prestavbe. V skutočnosti - merané úrovňou plnenia tých princípov, ku ktorým smeruje brigádna forma organizácie práce a odmeňovania - sa od skutočnej prestavby vzďaľujeme. Vzďaľujeme v tom význame, že stojíme na mieste, hoci inde poslúchli výzvu času a vykročili; že sa klameme a nechávame klamať dynamikou rastu počtu kolektívov uplatňujúcich brigádnu formu a ďalších kvantitatívnych ukazovateľov. Veď ak aj ten-ktorý výrobný kolektív nazveme brigádou, kolektívom nového typu alebo kolektívom uplatňujúcim brigádnu formu organizácie práce a odmeňovania a neutvoríme také podmienky v organizácii práce a v odmeňovaní, aby jeho členovia mohli skutočne pracovať po novom, nič nezískame. Rozhodne nezmeníme psychológiu ľudí, ktorá vznikala celé roky. Pritom, ako- to y rozhovore s indickými novinármi v uplynulých dňoch vyjadril Michail Gorbačov, „rozhodujúci význam pre osud našich plánov a našej politiky ... bude mať to, ako do ... procesu zapojíme pracujúceho človeka. V ekonomike to chceme dosiahnuť chozrasčotom, samosprávou výrobných kolektívov, rozšírením zásad voliteľnosti riadiacich kádrov a novým hospodárskym mechanizmom". Na seminári na OV KSS o brigádnej forme organizácie práce a odmeňovania sa hovorilo aj o tomto - o demokratizácii života v podnikoch. Vraj niektorí vedúci hospodárski pracovníci akoby sa partnerského vzťahu zo strany brigád báli; akoby si neželali rast tlaku na efektívnosť zdola. Aj to je jeden z momentov brániacich rozvoju brigádnej formy, ktorý ju odsudzuje hrať akurát tak čiarku vo výkaze. Jeden, nie však jediný. Neznáme nie sú ani iné prekážky, ako pohodlníctvo, skostnatenosť alebo cézarománia. Prečo sa však uspokojovať len s ich odhalením, poukázaním na ne? Odkiaľ sa berie ten vlažný postoj k formalizmu v zavádzaní brigádnej formy do praxe, hladkanie sa v podnikoch i na ministerstvách? Vraj je nesprávne verejne kritizovať nielen vedúcich hospodárskych pracovníkov, ale i všeobecnejšie organizáciu za formálne uplatňovanie brigádnej formy, pretože jej uplatňovanie nie je povinné. Logika postavená na hlavul Či vari kamufláž, vydávanie niečoho za čosi úplne iné je v poriadku? Či nehovorí ústava o povinnosti všetkých vynaložiť čo najväčšie úsilie a iniciatívu na čo najlepšie splnenie úloh štátneho plánu, neukladajú Stanovy KSČ členom strany povinnosť byť priekopníkom všetkého pokrokového, neustále dbať o intenzifikáciu národného hospodárstva? V koľkých straníckych orgánoch - predovšetkým na tých stupňoch, kde to majú možnosť ovplyvniť najviac, teda v závodoch a podnikoch - sa zaoberali brigádnou formou, no formálnost, povrchnosť, nedotiahnutosť „prehliadli“?! Stalo sa tak v Závodoch ťažkého strojárstva Bratislava, v Okresnom stavebnom podniku Levice, v Harmaneckých papierňach, v podnikoch VHJ Pozemného staviteľstva a Priemyselného staviteľstva a v mnohých ďalších organizáciách. Súdruh Jozef Lenárt na tohtoročnom júnovom zasadaní OV KSS jasne formuloval otázky i odpovede, ktoré i v súvislosti s rozvojom brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania by si mal položiť každý člen strany a odpovedať na ne: „Stojíme pred úlohou docieliť, aby vskutku každý komunista videl v stanovách základný zákon života strany, ktorým sa musí neochvejne riadiť. Pritom doba každému komunistovi kladie otázku - zodpovedá moja práca, sú adekvátne moje činy rastúcim nárokom rozvíjajúceho sa socializmu? Preberám zodpovednosť za riešenie nových úloh, čo nastolil život, pričiňujem sa o ich uskutočnenie? Musíme sa v tomto smere zamyslieť nad svojou prácou, vytvárať . v straníckych orgánoch a organizáciách zodpovednejšie a náročnejšie ovzdušie.“ Plánovaný rozvoj služieb v okrese Veľký Krtíš Zaostávanie zaitraišku nepristane Výsledky lepšie, ako určuje plán • Brzdí ich nedostatok náhradných dielcov Velký Křtíš (Od nášho redaktora Milana Bertu) — Typicky vidiecky charakter osídlenia Veť kokrtlšskeho okresu v ňom výrazne ovplyvňuje rozvoj služieb, ich sieť a formy poskytovania. Iba okresné sídlo má vyše 10-tisíc, a naopak vyše 60 obcí menej ako tisíc obyvateľov. To nepriaznivo pôsobí na rozšírenie základnej siete platených služieb. Pre zlepšenie situácie ešte v roku 1983 rada ONV schválila Koncepciu rozvoja služieb. Splnenie úloh z nej vyplývajúcich má zabezpečiť rýchlejšie tempo ich rastu, ako je plánované v kraji. To zaručí, že okres sa onedlho dostane aspoň na úroveň krajského priemeru. — Situácia v poskytovaní služieb sa mení k lepšiemu, — povedal nám Ján Gazso, podpredseda ONV. — Prioritné postavenie majú opravy predmetov dlhodobej spotreby a služby, ktoré uľahčujú prácu v domácnosti. Iba nedávno sme zaviedli niektoré služby, ktoré sú v iných okresoch už dlhšie samozrejmosťou, no naši občania o ne záujem prejavili až v poslednom čase, alebo sa na ich poskytovanie utvorili vhodné podmienky. # ÚLOHA: NAMIESTO STRATY ZISK V okresnom sídle už zriadili aj brašnárstvo. kožušníctvo, čistenie kobercov, stolárstvo, ponúkajú opravy striech zo živičných materiálov. Zberne šatstva, bielizne a obuvi a holičstvo pribudli v Modrom Kameni, Vinici, Želovciach a Pôtri. Rozšírenie a skvalitnenie poskytovaných služieb, ktoré v prevažnej miere zabezpečuje Okresný podnik služieb a výroby (OPSaV) vo Veľkom Krtíšl, prispelo k tomu, že upravené vlastné výkony v minulej päťročnici prekročil o takmer päť miliónov korún a tržby od obyvateľstva o vyše pol milióna Kčs. Priaznivé výsledky dosahuje aj v tomto roku. Napriek vyše 5-percentnému rastu redukované výkony doteraz podnik prekračuje o 2,4 percenta a tržby od obyvateľstva pri vyše 7-percentnom raste o 2 percentá. Hoci sú výsledky dobré, ešte v minulom roku podnik mal stratu 686-tísíc korún. Nie všetky služby sú totiž ziskové. Napriek tomu však spoločensky potrebné. Snahou je, aby rozširovaním rentabilných služieb dokázali stratovosť vyrovnať. — Dosiahnuť takýto stav by sme mali do konca roku 1988, — povedal nám Ing. Július Baláž, riaditeľ OPSaV. — Zámery sa nám darí plniť. V tomto roku máme plánované straty 350- tisíc Kčs, čo je iba polovica oproti minulému roku. Za deväť mesiacov boli iba 43-tisíc korún, čo je oproti skutočnosti za rovnaké vlaňajšie obdobie 8,7 percenta. Znížiť ich sa nám darí poskytovaním nových služieb, a nie rušením nerentabilných. V tomto roku začali montovať ústredné kúrenie a domy z prefabrikovaných dielcov. Okrem toho aj brúsiť chirurgické nástroje pre zdravotníkov. • rozhoduje rýchlosť A KVALITA Medzi najžiadanejšie služby patrí montáž a oprava plynových spotrebi-čov, s ktorou začali 1. júla 1986. Doteraz ich zabezpečovali pracovníci OPP Lučenec. Teraz sa podstatne skrátil čas opravy, pretože spotrebiče už nemusia voziť do Lučenca, či čakať, kým odtiaľ prídu opravári. Prirodzene, poklesli aj náklady na opravu, a tým aj oelková suma za opravu. Nejeden problém musia vyriešiť, aby spokojnosť obyvateľov okresu bola ešte väčšia. Nedostatok pracovníkov je najmä v neatraktívnych profesiách kominár a obuvník. Chýbajú súčiastky na opravy chladničiek a televízorov, čím sa predlžuje čas opravy. O splnení úloh a spokojnosti obyvateľov preto o to viac rozhoduje široký sortiment, rýchlosť a kvalita poskytovaných služieb. V Krtíšl sa to darí, a tak sa OPSaV zaradil medzi podniky, ktoré v rámci kraja dosahujú najvyššie tržby na obyvateľa. Jednou z možností, ako ešte zlepšiť celkovú bilanciu podniku, je rozšírenie strojárskej výroby, pravda, nie na úkor poskytovaných služieb. Aj tu sa orientujú na také výrobky, ktoré sú na trhoch žiadané. Ako jediní v ČSSR vyrábajú zariadenie na spevňovanie drevených debien a ťažkých balíkov pomocou oceľovej pásky. Kruhové výsečníky vyvážajú aj do MĽR. Po úspešnom overení prototypu do konca roka vyrobia 20 univerzálnych zariadení na balenie hotových jedál do misiek z hliníkovej fólie alebo plastov, ktoré doteraz dovážame zo zahraničia. Aj to dokumentuje, že pracovníci OPSaV vo Veľkom Krtíšl sa snažia poskytnúť také služby a vyrábať výrobky, o ktoré je záujem. Je to jedna z ciest, ako sa dostať do popredia. Prvotné je však upokojovanie potrieb obyvateľov a až potom zisk. PREDSTAVITELIA IRACKEJ VLÁDY ODCESTOVALI Z ČSSR V ovzduší vzájomného porozumenia Praha (ČSTK) — Včera predpoludním sa v Hrzánskom paláci v Prahe skončili rozhovory medzi predsedom vlády ČSSR Ľubomírom Štrougalom a prvým podpredsedom vlády Irackej republiky Táhá Jásinom Ramadánom. Pri tomto stretnutí zhrnuli najdôležitejšie závery rokovania, ktoré sú obsiahnuté v prijatom komuniké o priebehu a výsledkoch návštevy. Pred odchodom na letisko podpísal minister zahraničného obchodu ČSSR Bohumil Urban a minister priemyslu a prírodného bohatstva Irackej republiky Subhl Jásín Všeobecnú vládnu dohodu o hospodárskej, vedeckej a technickej spolupráci medzi Československom a Irakom. Tento dokument upravuje a stanovuje dlhodobé rámcové zásady a podmienky na rozšírenie a prehlbovanie hospodárskych a vědeckotechnických vzťahov medzi oboma krajinami. Prvý podpredseda vlády Irackej republiky Táhá Jásín Ramadán potom ukončil oficiálnu návštevu ČSSR. Na ruzynskom letisku v Prahe, vyzdobenom štátnymi vlajkami oboch krajín, sa s ním rozlúčil predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal, podpredsedovia vlády ČSSR Ladislav Gerle, Svatopluk Potáč a Miroslav Toman, minister národnej obrany ČSSR armádny generál Milán Václavík, minister vnútra ČSSR Vratislav Vajnar, minister zahraničného obchodu ČSSR Bohumil Urban, minister všeobecného strojárstva ČSSR Ladislav Luhový, prvý námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Jindřich Řehořek, generalita ČSĽA a dalšl predstavitelia politického a verejného života. Prítomný bol aj chargé d'affaires a. í. Irackej republiky v ČSSR Assad R. H. A1 Saoudi s pracovníkmi veľvyslanectva. Po československej a irackej štátnej hymne vykonali Táhá Jásín Ramadán a Ľubomír Štrougal prehliadku čestnej jednotky pražskej posádky nastúpenej na letiskovej ploche s bojovou zástavou. Rozlúčenie sa skončilo slávnostným pochodom vojenskej jednotky. Pražskí pionieri odovzdali irackému hosťovi kyticu kvetov. Osobitné lietadlo s predstaviteľmi Irackej republiky na palube odštartovalo krátko pred 12. hodinou. Na záver návštevy bolo prijaté komuniké. □ □ M é 1 n í k — V sobotu prvý podpredseda vlády Irackej republiky Táhá Jásín Ramadán navštívil v sprievode ministra všeobecného strojárstva ČSSR Ladislava Luhového Mělnicky okres v Stredočeskom kraji. Vedúci tajomník OV KSČ Miroslav Beránek oboznámil hosťa s ekonomickým a sociálnym rozvojom okresu, ktorý má vyspelú priemyselnú a poľnohospodársku výrobu. Potom Táhá Jásín Ramadán zavítal do koncernového podniku Elektráreň Mělník, kde si prezrel strojovne prevádzky EME I, II a III. Riaditeľ podniku Miroslav Roubíček ho informoval o histórii Elektrárne Mělník, ktorej prvých šesť 55-megawattových blokov začalo dodávať elektrický prúd do čs. energetickej siete roku 1961. (Pokračovanie na 2. str.) Blahoprajný telegram Praha (ČSTK) — Generálny tajomník OV KSČ Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram Ezekiasovi Papaioannovi k jeho znovuzvoleniu za generálneho tajomníka Pokrokovej strany pracujúceho ľudu Cypru (AKEL). Vysoko sa v ňom oceňuje jeho osobný prínos k posilňovaniu autority a vplyvu strany v cyperskej spoločnosti a vyjadruje presvedčenie, že vzájomná spolupráca medzi KSČ a AKEL sa bude 1 naďalej rozvíjať na prospech oboch strán, medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia, národov Československa a Cypru. Blahoželania do Boninu Praha (ČSTK) — Generálny tajomník ŰV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák poslal predsedovi Ústredného výboru Ľudovej revolučnej strany Beniou a prezidentovi Beninskej ľudovej republiky Mathieuovix Kérékouovi blahoprajný telegram k štátnemu sviatku krajiny. Oceňujú sa v ňom výsledky, ktoré dosahuje beninský ľud pod vedením Ľudovej revolučnej strany pri uskutočňovaní pokrokových sociálno-ekonomických premien v krajine, v úsilí o všestranný rozvoj Beninskej ľudovej republiky. Vyjadruje sa presvedčenie', že vzťahy priateľstva a vzájomnej spolupráce medzi oboma stranami a štátmi sa budú ďalej rozvíjať a prehlbovať na prospech ľudu oboch krajín, v záujme mieru a pokroku vo svete. Aj minister zahraničných vecí Československej socialistickej republiky Bohuslav Chňoupek blahoželal pri tejto príležitosti ministrovi zahraničných vecí a spolupráce Beninskej ľudovej republiky Frédéricovl Affovi. Takmer päťnásobný rast výroby prídavných zariadení na zemné stavebné stroje chcú počas tejto päťročnice zabezpečiť pracujúci ZŤS Detva, nového závodu v Rimavskej Sobote. Okrem toho terajší sortiment 18 druhov drapákov, lopát, klieští, vidiel a pod. obohatia o ďalších päť. Tento rast hodlajú dosiahnuť hlavne vybudovaním pružného výrobného systému zváraných dielov i postavením kompletných montážnych liniek. Rozhodujúca bude aj ini ciatíva celého pracovného kolektívu, z ktorého je takmer 90 percent pracovníkov zapojených do socialistickej súťaže. Na snímke Jozef Plavucha robí montáž drapáka. Snímka ČSTK — Peter Lenhart Delegácia KSČ ukončila návštevu Francúzska Užitočné rokovania o spolupráci Paríž (Spravodajca ČSTK) — Delegácia Komunistickej strany Československa vedená členom Predsedníctva a tajomníkom OV KSČ Vasilom Bifakom skončila v sobotu šesťdňová oficiálnu návštevu Francúzska, ktorá sa konala na pozvanie Francúzskej komunistickej strany. V predpoludňajších hodinách sa súdruh Vasil Biľak zišiel s predsedom zahraničného výboru francúzskeho Národného zhromaždenia, bývalým ministrom zahraničných vecí Francúzska Rolandom Dumasom. V rozhovore konštatovali, že terajší stav vzťahov medzi Francúzskom a Československom nezodpovedá záujmom a potrebám oboch krajín, a vyslovili sa za ich ďalší rozvoj. Francúzsky predstaviteľ poukázal o. i. na nevyhnutnosť stykov nielen v hospodárskej a obchodnej, ale i v politickej a kultúrnej oblasti* Súdruh Vasil Biľak zdôraznil ochotu Československa rokovať a spolupracovať so všetkými politickými silami v záujme zaručenia mieru a bezpečnosti na európskom kontinente. Delegácia KSČ, ktorej členmi boli kandidát Predsedníctva OV KSČ a vedúci’ tajomník Juhomoravského KV KSČ Vladimír Herman a člen OV KSČ, vedúci oddelenia OV KSČ Michal Štefaňák, potom odletela späť do vlasti. □ □ Vedúci delegácie KSČ na záver návštevy poskytol rozhovor československým novinárom. Práve skončené rokovania s predstaviteľmi Francúzskej komunistickej strany v ňom označil za „užitočné a plodné“. „Boli to dobré rozhovory a sme s nimi spokojní,“ uviedol súdruh Biľak. „Objasnili sme si mnohé otázky. Každá strana rieši samozrejme iné problémy — my dnes zameriavame pozornosť na plnenie úloh XVII. zjazdu KSČ, na urýchlenie sociálno-ekonomického rozvoja našej spoločnosti, aby sme mali lepší poriadok, lepšiu prácu, vyššiu kvalitu, utvárali väčšie hodnoty. Tu, naopak, zápasia s problémom nezamestnanosti. Vyše tri milióny ľudí bez práce, to je obrovský sociálny problém, ktorý silne pôsobí na morálny stav spoločnosti. Na niečo také sme my už dávno zabudli, mladá generácia to nepoznala vôbec.“ Na otázku, ako hodnotí svoje stretnutia s politickými osobnosťami, ktoré sa konali mimo rámec rozhovorov s FKS, súdruh Vasil Biľak odpovedal: „Naša stranícka a štátna politika sledujú rovnaké záujmy. Chceme mať dobré vzťahy nielen s francúzskymi komunistami, ale aj s Francúzskom po štátnej línii — obchodovať, riešiť spoločne mnohé otázky, a najmä otázky mieru a odzbrojenia, teda to, čo dnes trápi ľudí na celom svete. Správne sa zdôrazňuje, že žijeme v jednom európskom dome. Je to náš európsky dom, musíme ho chrániť, takže je prirodzené, že i my, i naši francúzski partneri sme mali záujem o týchto veciach hovoriť. Všetky stretnutia a rozhovory, v parlamente i mimo neho, sa týkali týchto otázok, spolupráce medzi štátmi a (Pokračovanie na 5. str.) Prijatie u L. Štrougala Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal prijal v sobotu v Hrzánskom paláci v Prahe ministra banského priemyslu a energetiky Brazílskej federatívnej republiky Aureliana Antónia Chavesa de Mendonca. V rozhovore obaja štátnici zdôraznili naliehavosť riešenia závažných otázok, ktoré smerujú k zníženiu medzinárodného napätia, odzbrojeniu a odvráteniu nebezpečenstva jadrovej vojny. V tejto súvislosti predseda federálnej vlády ocenil zahraničnú politiku Brazílie, ktoré dodržiava túto líniu pri riešení konfliktných situácií v Strednej Amerike i v ďalších častiach sveta. Pri posudzovaní možností na ďalšie prehĺbenie politickej, hospodárskej i kultúrnej spolupráce medzí Československom a Brazíliou bol obojstranne vyjadrený záujem všestranne a na dlhodobom základe obohacovať najmä hospodársku súčinnosť, výrobnú kooperáciu a špecializáciu, ■ktoré môžu prispieť k výraznejšiemu zvýšeniu vzájomnej výmeny tovaru a k intenzifikácii čs. a brazílskej ekonomiky. Na prijatí sa zúčastnil minister zahraničného obchodu ČSSR Bohumil Urban. Prítomný bol aj veľvyslanec Brazílskej federatívnej republiky v ČSSR Manuel Antonio de Pimentel Brandao. — Medzi Československom a Sýriou jestvujú naozaj veľmi dobré politické, ekonomické i kultúrne vzťahy, ktoré majú korene už v minulosti. V Damasku kedysi sídlil vynikajúci český orientalista profesor Bedřich Hrozný, ktorý nazval túto krajinu „ex Oriente lux“ — svetlo z Východu. Československo bolo medzi prvými krajinami, ktoré uznalo Sýriu po oslobodení od kolonializmu. Takmer všade sa možno stretnúť s absolventmi našich vysokých škôl. Československí odborníci významne prispeli k búrlivému rozvoju tejto krajiny, ktorá v tomto roku oslávila 40. výročie nezávislosti. Úspešne sa rozvíja spolupráca medzi odborovými, mládežníckymi ďalšími spoločenskými organizáciami a oboch krajín, vysokými školami niektorými ministerstvami a ďalšími a štátnymi orgánmi. V súčasností študuje na našich vysokých školách asi 200 sýrskych poslucháčov. a Pevným základom pre ďalší rozvoj intenzifikáciu mnohorozmerných foriem vzájomných vzťahov sa stala zmluva o priateľstve a spolupráci medzi ČSSR a Sýrskou arabskou republikou (SAR), ktorú podpísali pri príležitosti návštevy prezidenta SAR Háfiza Asada v Československu v októbri minulého roku. V tomto kontexte treba vidieť aj rozvoj spolupráce medzi vedúcimi politickými silami oboch krajín — Koa munistickou stranou Československa Socialistickou stranou arabskej obrody (BAAS). Obe strany sú v pravidelnom kontakte a vymieňajú si delegácie. Na XVII. zjazde KSČ okrem predstaviteľa Sýrskej komunistickej strany, ktorá je taktiež členom Pokrokového národného frontu, vystúpil s pozdravným prejavom aj predstaviteľ regionálneho vedenia strany BAAS Taufik Salih. % S akým konkrétnym cieľom išla študijná delegácia OV KSC do Sýrie? — Cieľom delegácie ŰV KSČ, ktorú som viedol, bolo oboznámiť sa so skúsenosťami strany BAAS z politického vzdelávania jej členov a s problémami jej kultúrnej i školskej politiky. Všetky stretnutia a rozhovory tak na úrovni ústredného výboru, ako aj oblastných, miestnych či závodných straníckych odbočiek sa niesli v duchu úplne otvorenej výmeny názorov a charakterizovala ich atmosféra srdečnosti, vzájomného porozumenia a snahy ďalej rozvíjať spoluprácu medzi KSČ a BASS tak, aby nielen plne zodpovedala dobrým výsledkom politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce na medzištátnej úrovni) ale slúžila pre ne aj ako impulz. Stretnutia a rozhovory s členmi a (Pokračovanie na 4. str. 1 Člen Predsedníctva a tajomník ŰY KSS Ľudovít Pezlár o čs. sýrskych vzťahoch Vedno s dobrými priateľmi V minulých dňoch (od S. do 17. novembra) navštívila Sýriu študijná delegácia OV KSČ, ktorú viedol člen Predsedníctva a tajomník OV KSS Ľudovít PEZLÁR. Po návrate do vlasti ho požiadal náš redaktor július P. LÖRINCZ o rozhovor. # Ceskoslovensko-sýrske vzťaa hy sú nepochybne veľmi živé mnohostranné. Ako icb vidíte teraz po návšteve Sýrie a aké miesto v nich majú kontakty medzi KSC a Socialistickou stranou arabskej obrody? DANIEL ORTEGA MEDZI OBYVATEĽMI SOMOTA Dnes ie Sandinom každý Nikaraguičan Z Managuy od nášho vyslaného redaktora JÄNA ŠKODU Len niekofko kilometrov od hraníc s Hondurasom v meste Somoto sa uskutočnilo v sobotu už pravidelné stretnutie a otvorená beseda prezidenta Daniela Ortegu a členov jeho vlády s obyvateľmi severných departementov krajiny. Táto otvorená výmena názorov má pod názvom „tvárou k ľudu“ tradíciu a medzi Nikaragujčanmi veľkú popularitu. Konala sa pod horúcim slnkom nepretržite pät hodín. odpovedali na každú otázku, pripomienku a prosbu. Vysvetľovali politiku sandínovskej vlády a situáciu, v ktorej sa Nikaragua dnes nachádza. Nikaragujský prezident široko hovoril o pozadí amerického škandálu s prevodom prostriedkov získaných z predaja zbraní Iránu na konto kontrarevolúcie. „Prečo vypukol škandál?“, pýtal sa D. Ortega. Vzápätí odpovedal: „Neprekvapuje nás, že Reaganova vláda porušuje zákony medzinárodného spoločenstva a za jedine platné pre svet považuje zákony USA. Skandál však vypukol preto, -Jebo aj tieto vláda porušila, aby mohla pokračovať v teroristickej vojne proti Nikarague.“ lo V týchto dňoch vychádzajú na svetďalšie odhalenia intervenčných cieľov Bieleho domu v Strednej Amerike. Bývalý kostarický minister bezpečnosti a terajší veľvyslanec v Mexiku Angel Edmundo Solano vyhlásil, že americká vláda počas jeho úradovania na ministerstve navrhla kostarickej vláde, aby vyvolala konflikt na hraniciach s Nikaraguou, obvinila z neho sandinovcov a požiadala USA o vojenskú pomoc. Navyše vyzývala podpísať tzv. medziameríckú dohodu o vzájomnej pomoci. Keďže Solano americký návrh odmietol, bol prinútený v auguste 1984 vzdať (Pokračovanie na'5. str.) K štátnemu sviatku Praha (ČSTK) — Predseda vlády Československej socialistickej republiky Lubomír Štrougal poslal blahoprajný telegram predsedovi vlády Barbadosu Errolovi Waltonovi Barrowovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Aj minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek poslal blahoprajný telegram ministrovi zahraničných vecí Barbadosu Cameronovi J. Tudorovi. Predstavitelia pracovných kolektívov roľníckych družstiev, učiteľov, mládeie, sandinovských milícií, výborov na obranu revolúcie, matky hrdinov bojov proti kontrarevolúcii, ale aj matky, ktorých synovia si odpykávajú tresty za protištátnu činnosť, predstupovali pred „svojho prezidenta". D. Ortega at členovia jeho sprievodu