Pravda, júl 1989 (LXX/153-178)

1989-07-01 / No. 153

Do svojich lavíc si 30. júna naposledy sadli aj žiaci Základnej školy na Buďonného ulici č. 28 v Petržalke. Vysvedčenia si odnieslo vyše 1500 žiakov tejto školy a odišli na zaslúžené prázdniny. So svojimi 37 žiakmi- na prvej snímke - sa rozlúčila i učiteľka III. C triedy Daniela Dzurilová. Na druhej - záber naznačuje, že prvé dojmy z vysvedčenia sú rôznoraké... Snímky Drahotín Šulla - ČSTK Praha (ČSTK) - Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš poslal sústrast­­ný list Ústrednému výboru Komunis­tickej strany Slovenska, Slovenské­mu výboru Odborového zväzu pra­covníkov dopravy a cestného hospo­dárstva a Dopravnému podniku hlav­ného mesta SSR Bratislavy k úmrtiu člena ÚV KSS, hrdinu socialistickej práce Imricha Koníka. V liste sa uvá­dza, že jeho odchodom strácame dl­horočného vynikajúceho pracovníka na úseku miestnej dopravy, ktorý po­skytoval presvedčivý príklad vzorné­ho a iniciatívneho plnenia úloh. Vy­soko sa v liste oceňuje aj obetavá práca súdruha Koníka v mnohých straníckych a verejných funkciách. Sústrastný list k úmrtiu hrdinu so­cialistickej práce Imricha Koníka po­slal uvedeným orgánom aj prezident ČSSR Gustáv Husák. K štátnym sviatkom Praha (ČSTK) - Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný te­legram generálnej guvernérke Kana­dy Jeanne Sauvéovej pri príležitosti štátneho sviatku jej krajiny. Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram pri príležitosti štátneho sviatku krajiny aj prezidentovi Bu­­rundskej republiky majorovi Pierrovi Buyoyaovi. Pri tej istej príležitosti Gustáv Hu­sák poslal blahoprajný telegram pre­zidentovi Rwandskcj republiky gene­rálmajorovi Juvénalovi Habyarima- Vymenovanie veľvyslanca Praha (ČSTK) - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval Ilju Ulri­­cha za nového mimoriadneho a spl­nomocneného veľvyslanca v Tožskcj republike so sídlom v Akkre. Súčasne odvolal Ladislava Šobra z tejto funkcie. PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! SOBOTA 1. * A. PRAVDA JÚLA 1989 ROČNÍK 70. ČÍSLO 153 CENA 50 HALIEROV ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Sústrasť k úmrtiu Na juhu sa prédnovok končí, žatva začína Chlebový zápas hospodára Zber obilnín za jedenásť pracovných dní f Opäť dočasné stranícke skupiny # Bude komplex síl v Komárne-Hadovciach aspoň o rok? Komárno (Od nášho redaktora Františka Budu) - O žatevný prológ sa v duchu tradícií aj tohto leta postarali pracovníci ŠM Hubice na hornom Žitnom ostrove. Stalo sa tak 22. júna, keď do lánu ozimného jačmeňa vyšlo osem kombajnov. Napriek prvej lastovičke, poľnohos­podári na juhu Slovenska ešte žijú v znamení prednovku - času očaká­vania novej úrody. Žltnúce lány však prezrádzajú, že štart - aj keď zatiaľ nie frontálny - sa rýchlo blíži. V Ko­márňanskom okrese, ktorý je naším najjužnejším regiónom, sa pustia kombajny do lánov repky olejnej a ozimného jačmeňa najskôr koncom tohto, no naisto začiatkom budúceho týždňa. Bohaté zrážky v uplynulých dňoch trocha oddialili dozrievanie obilia, a tak organizátori výroby s po­velom ešte čakajú. ★ SĽUBNÁ ÚRODA, OPATRNÝ OPTIMIZMUS V Komárňanskom okrese husto siate obilniny a repku treba pozberať z bezmála tridsaťtisíc hektárov, z to­ho na vyše 24-tisíc hektároch je za­siata pšenica. Počasie tohto roku po­rastom žičilo, takže sú dobre vyvinu­té, aj keď ich miestami „postrapatili“ búrky a dažde. Pohľad na lány je však povznášajúci a naznačuje, že poľno­hospodári predpokladanú priemernú úrodu z hektára 5,7 tony nielen do­siahnu, ale aj prekročia. To bude znamenať, že sa im podarí čosi ukro­jiť z 15-tisíctonového výpadku z pr­vých dvoch rokov ôsmej päťročnice. Ľudia a stroje sú na žatvu priprave­né. V zberovej špičke sa okrem 194 vlastných do boja o chlieb zapojí aj 153 kooperačných kombajnov, okrem toho zberovými strojmi vypomôže aj STS Hurbanovo. Na jeden kombajn pripadne zožať 79 hektárov, to zna­mená, že ak do cesty nevstúpia mimo­riadne okolnosti, zrno by malo byť ,,v <suchu“ za jedenásť pracovných dní. Keďže v porovnaní s predchádzajúci­mi rokmi sa zlepšilo vybavenie poľ­nohospodárskych podnikov samo­­zberacími vozmi a lismi, upratanie slamy by nemalo trvať dlhšie ako dvanásť pracovných dní. Urýchlene chcú vykonať aj podmietku a sejbu letných miešaniek - tie budú pesto­vať bezmála na sedemtisíc hektá­roch. Medzi poľnohospodármi panuje optimizmus. Ako však hovorí hrdina socialistickej práce, predseda JRD v Marcelovej Ladislav Bakulár, ne­radno sa ním unášať, lebo ozajstná „veľká žatva“ sa rozbehne až od 10. júla a zatiaľ sa môže kadečo pri­hodiť - najmä keď prihliadneme na vrtošivé počasie, ktoré tohto leta pa­nuje. ★ KAM DAŤ ZRNO? Nové ekonomické podmienky zvy­šujú samostatnosť, ale aj zodpoved­nosť poľnohospodárskych podnikov za výsledky dosiahnuté v rýchlom a kvalitnom zbere obilia. Žatvu však ani jeden podnik nedokáže úspešne vykonať izolovane od ostatných družstiev a ŠM, pritom navyše musí operatívne spolupracovať aj s národ­nými výbormi, obchodnými organi­záciami a inými zložkami. Na promptné uskutočňovanie medzipod­­nikových presunov techniky, najmä kombajnov, ale tiež na riešenie prob­lémov v zásobovaní jedlami, nápojmi, náhradnými súčiastkami a pohonný-mi látkami utvorili deväťčlennú ko­ordinačnú komisiu, v ktorej dostali miesto všetci, čo priebeh žatvy môžu urýchliť a žencom utvoriť na prácu lepšie podmienky. - Na obilných lánoch okresu je v obilí skoncentrovaná hodnota za takmer pol miliardy korún, ktorú tre­ba čo najskôr a s minimálnymi stra­tami dostať do bezpečia, - hovorí tajomník OV KSS v Komárne Miro­slav Michalik. - Bude to veľký zápas, v ktorom musia svoju aktivizujúcu úlohu zohrať najmä členovia a kan­didáti strany zúčastnení v žatve. Pre^ to po dobrých skúsenostiach z minu­lých rokov, aj teraz utvoríme dočasné stranícke skupiny. Nejde nám o ich počet, ani o dĺžku času ich rokovania, ale o to, aby operatívne a bez forma­lizmu zjednotili úsilie komunistov. Ukazuje sa, že keď počasie výrazne neskríži plány poľnohospodárov, žat­va by v okrese mala prebehnúť bez ťažkostí. To sa však nedá povedať o uskladnení zrna, pretože zhruba 42-tisíc ton, teda najmenej štvrtinu úrody, bude treba uložiť do provizó­rií. To, pravdaže, bude mať za násle­dok vyššie straty a minimálnu mož­nosť na ošetrovanie úrody. Náplasť na ranu sa črtá vo forme, výstavby komplexu síl Poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu v Komárne- Hadovciach s kapacitou 50-tisíc ton zrna. Avšak pracovníci dodávateľskej organizácie Priemstavu Bratislava - aj keď sa v posledných mesiacoch pousilovali - s objektmi meškajú. Poľnohospodárom z južného Sloven­ska by urobili radosť a spoločnosti úžitok, keby komplex dokončili as­poň na budúci rok. Tým by prestal jestvovať závažný problém zbytoč­ných strát dorábateľov chleba z tohto produkčného okresu. Správa zo zasadania v Predsedníctva ÚV KSČ Praha - Predsedníctvo Ústredného výboru KSČ na svo­jom včerajšom zasadaní rozhodlo o zvolaní celoštátnej porady vedúcich tajomníkov krajských a okresných výbo­rov strany na dni 15. a 16. septembra 1989. Zvolanie porady je súčasťou prípravy XVIII. zjazdu KSČ. Jej rokovanie sústredí pozornosť na aktuálne otázky práce strany spojené s nástupom do obdobia výročných člen­ských schôdzí základných organizácií a straníckych kon­ferencií, na rozhodný postup v prestavbe a plnení pláno­vaných úloh v tomto roku a celej ôsmej päťročnici. Program porady umožní jej účastníkom vymeniť si skúse­nosti z práce krajských a okresných straníckych organizá­cií pri realizácii záverov 7. a následných zasadaní ÚV KSČ. Prerokovalo zameranie vedeckovýskumnej práce Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSČ na riešenie nových úloh, ktoré pre stranu a spoločnosť vyplývajú zo súčasnej etapy prestavby, demokratizácie života našej spoločnosti a urýchlenia jej sociálno-ekonomického rozvoja. Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSČ v úzkej spolupráci s Vyso­kou školou politickou ÚV KSČ sa bude venovať predo­všetkým výskumu teoretických otázok socializmu, najmä politického vedenia socialistickej spoločnosti. V rámci deľby práce s ďalšími československými spoločensko­vednými pracoviskami sa zameria na výskum takých otázok, v ktorých je úloha straníckeho teoretického pra­coviska pre potreby vedenia strany nezastupiteľná. Oso­bitnú pozornosť bude venovať prácam súvisiacim so spracovaním zásad programu strany. Bude pripravený variant učebnice Dejiny KSČ, práce o dejinách národno­oslobodzovacieho hnutia, zborník dokumentov o národ­nostnej politike KSČ v predmníchovskej republike, zbor­ník dokumentov o začiatkoch robotníckeho hnutia. Budú znova vydané Spisy Klementa Gottwalda. Vedeckový­skumná činnosť ústavu bude ďalej zahŕňať štúdium histo­rických skúseností KSČ aj aktuálnych otázok medziná-> rodného komunistického a robotníckeho hnutia s dôra­zom na analýzu skúseností marxisticko-leninských komu­nistických a robotníckych strán z budovania socializmu. Na činnosť Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSČ sa budú postupne vytvárať kádrové, organizačné a materiálno­­technické podmienky. Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo'správu Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ o výsledkoch kontroly, ako stranícke organizácie plnia uznesenie 7. zasadania ÚV KSČ o skvalitnení kádrovej politiky. Konštatovalo, že treba dôslednejšie uplatňovať leninské princípy pri výbere, rozmiesťovaní, príprave a hodnotení kádrov, posilňovať kolektívnosť a demokratizáciu pri posudzo­vaní a zverejňovaní kádrových návrhov. Okrem výnimiek spravidla nie sú takéto návrhy predkladané na rozhodo­vanie členským schôdzam. Pri prerokúvaní kádrových otázok sa nedostatočne vychádza z poznania pracovných kolektívov a spoločenských organizácií. Systém skladania účtov a verejnej kontroly kádrov sa zatiaľ pomaly presa­dzuje do praxe. Predsedníctvo uložilo príslušným straníc­kym funkcionárom využiť poznatky z kontroly pri prí­prave výročných členských schôdzí, konferencií a XVIII. zjazdu KSČ. Poverilo člena Predsedníctva ÚV KSČ Ignáca Janáka vedením československej straníckej a vládnej delegácie, ktorá sa v Nikaragujskej republike zúčastní v júli na oslavách 10. výročia víťazstva sandinovskej revolúcie. Predsedníctvo sa zaoberalo aj pokusom o novú provo­kačnú podpisovú akciu niektorých nezákonných skupín zameranú na konfrontáciu so socialistickým štátom, so socialistickým politickým systémom, o ktorej bola verej­nosť informovaná 30. júna v článku Rudého práva a Pravdy Kto seje vietor. Znova sa potvrdzuje, ako už bolo zdôraznené vo Vyhlásení Predsedníctva ÚV KSČ k 41. výročiu Víťazného februára, že sa nezákonné skupiny pokúšajú s pomocou niektorých politických kruhov Západu vytvárať napätie v spoločnosti s cieľom destabili­zovat pomery v našej krajine. Sú to nebezpečné snahy, ktorým sa treba postaviť všade čo najrozhodnejšie na odpor. Spoločne plníme obrannú doktrínu Veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk generálplukovník E. Vorobjov odpovedá na otázky šéfredaktora Rudého práva Praha (RP) - Generálplukovník Eduard VOROBJOV, veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk, rozmiestnených v Československu, odpovedal na otázky, ktoré mu položil šéfredaktor Rudého práva Zdeněk HOŘENÍ. Prinášame text rozhovoru. ▲ Začal sa uskutočňovať plán jednostranného sťahovania nie­ktorých sovietskych jednotiek z ČSSR a NDR. Môžete spresniť, ako bude sťahovanie jednotiek, ktoré sú vám podriadené, pokra­čovať? - Odchod sovietskych vojenských jednotiek z ČSSR sa má ukončiť do 1. januára 1991. Pomerne dlhá lehota má viacero príčin. Po prvé, je potreb­né brať do úvahy možnosti českoslo­venskej železničnej siete. Budeme musieť vypracovať taký grafikon po­hybu vojenských vlakov, aby to ne­prekážalo plánovanej pravidelnej . štátnej preprave v ČSSR. Po druhé, je potrebné brať do úvahy aj naše mož­nosti, pokiaľ ide o'rozmiestňovanie vojenských kontingentov, bojovej techniky a najmä vojakov na území ZSSR. Aj proces rozpúšťania jedno­tiek vyžaduje veľa času. Z ČSSR sme odviedíl vyše tisíc vojakov a dôstojní­kov, takmer 200 tankov a 20 bojových lietadiel. Proces znižovania početné­ho stavu vojsk, výzbroje a bojovej techniky sa týka predovšetkým vý­sadkárskych bojových a výsadkár­skych prepravných jednotiek a ďal­ších útočných zložiek. A Dá sa predpokladať, že pri odsune niektorých ďalších soviet­skych jednotiek z československé­ho územia budú opäť prítomní československí novinári? - Koncom mája boli pri odchode tankových jednotiek prítomní pred­stavitelia prostriedkov masovej in­formácie a propagandy mnohých eu­rópskych krajín. Táto prax bude po­kračovať aj v budúcnosti. Už pred­tým sa ma pýtali, prečo neboli pred­stavitelia prostriedkov masovej in­formácie a propagandy pozvaní pri príležitosti odchodu výsadkových bo­jových a automobilových jednotiek. Nijaký úmysel v tom nebol. Veliteľ­stvo Strednej skupiny sovietskych vojsk jednoducho o to nikto nepožia­dal. My z toho nijakú senzáciu nero­bíme. Pre skupinu vojsk je to bežná práca súvisiaca s plnením rozkazu ministra obrany, ktorý sa týka kon­krétneho plnenia uznesenia soviet­skej vlády o jednostrannom stiahnutí časti vojsk. Čím menej nepovolaných osôb od­vádza príslušníkov odchádzajúcich jednotiek od ich základnej práce, tým lepšie bude táto akcia organizovaná. Najdôležitejšie je, aby sa realizoval celý súbor opatrení súvisiacich s od­chodom bez toho, že by sa porušili bezpečnostné opatrenia, a aby nebola nálada československých občanov skalená nejakým negatívnom faktom. Odchodom našich jednotiek, našich ľudí z bratského Československa sa ich priateľstvo s príslušníkmi Česko­slovenskej ľudovej armády a s civil­ným obyvateľstvom nekončí. A toto priateľstvo si veľmi vážime. Všetky otázky týkajúce sa prítom­nosti zahraničných novinárov pri od­chode sovietskych vojenských vlakov je potrebné riešiť na Ministerstve ná-' rodnej obrany ČSSR. ▲ Mnohí naši občania sa do­mnievajú, že pobyt sovietskych jednotiek v ČSSR sa financuje z nášho štátneho rozpočtu. Ako je to v skutočnosti? - To je naivná, mylná predstava. Skutočnosť je iná. Pozrime sa na oficiálne dokumenty. V Zmluve me­dzi vládami ZSSR a ČSSR o pod­mienkach dočasného pobytu soviet­skych vojsk na území ČSSR sa v člán­ku 3, bode 1 hovorí: „Sovietska stra­na berie na seba výdavky súvisiace s financovaním pobytu sovietskych vojsk na území Československej so­cialistickej republiky.“ Táto zmluva stanovuje, že ČSSR bude sovietskym obchodným organi­záciám dodávať tovar za štátne ma­loobchodné ceny. Tento tovar, rovna­ko ako aj služby, sovietska strana hradí v peňažnej mene Českosloven­skej socialistickej republiky. Zmluva stanovuje, že ak bude Čes­koslovensku alebo jednotlivému ob­čanovi či podniku spôsobená činnos­ťou sovietskych vojakov nejaká ško­da, uhradí ju sovietska strana v pl­nom rozsahu v československej mene. ▲ Vlani v marci boli z územia ČSSR odvezené sovietske jadrové rakety kratšieho doletu. Čo sa s nimi medzitým stalo? - Rakety kratšieho doletu boli už čiastočne likvidované. Potrvá ešte nejaký čas, kým budú zničené ostatné rakety. Jadrové nálože z nich boli odovzdané na použitie sovietskej jad­rovej energetike. Automobily, ťahače a iná vojenská technika dvojakého určenia boli odovzdané sovietskemu národnému hospodárstvu. Nákladné autá na prepravu rakiet boli odo­vzdané závodom, v ktorých sa de­montujú jednotlivé bojové zariade­nia. Mobilné časti týchto áut sa po­užijú na výrobu výkonných žeriavov. Chcel by som zdôrazniť, že likvidácia rakiet kratšieho doletu sa uskutočňu­je prísne podľa grafikonu. Pozorova­telia nemajú žiadne pripomienky a konštatujú vysoký profesionaliz­mus príslušníkov našej armády, ktorí túto akciu uskutočňujú. ▲ Sovietske jednotky, roz­miestnené v Československí$, spo­ločne s našou armádou zabezpe­čujú kolektívnu bezpečnosť kra­jín Varšavskej zmluvy a pomáha­jú upevňovať obranyschopnosť ČSSR. Ako hodnotíte úroveň bo­jovej súčinnosti sovietskych a čes­koslovenských jednotiek? - Predovšetkým by som chcel po­znamenať, že pre nás všetkých sú záväznými rozhodnutia Politického poradného výboru a jednotná vojen­ská doktrína Varšavskej zmluvy, kto­rá má prísne obranný charakter. To znamená, že naše armády nikdy ne­začnú bojové akcie ako prvé a nikdy nepoužijú jadrové zbrane ako prvé. Máme spoločný názor na organizova­nie bojovej a politickej prípravy, ve­denie obranného boja a realizáciu straníckej a politickej práce, prevere­ný praxou. Na dosiahnutie koordinácie čin­nosti veliteľov,' politických orgánov a štábov pravidelne usporadúvame veliteľsko-štábne cvičenia a vojenské cvičenia. Dosiahnuté výsledky umož­ňujú celkom zodpovedne povedať, že úroveň bojovej spolupráce jednotiek Strednej skupiny sovietskych vojsk a Československej ľudovej armády zodpovedá náročným požiadavkám novodobého boja. Pravidelné výmenné návštevy vo­jenských jednotiek, spoločné organi­zovanie straníckopolitických a špor­tových akcií, výlety po Českosloven­sku a priateľstvo medzi jednotlivými rodinami - to všetko nás ľudsky zbli­žuje, dovoľuje nám mať spoločné zá­ujmy a pomáha to plniť úlohu vycho­vávať sovietskych ľudí v duchu so­cialistického internacionalizmu. ▲ Pred rokom bola zverejnená československá zahraničnopoli­tická iniciatíva, aby bolo na línii dotyku štátov Varšavskej zmluvy (Pokračovanie na 5. strane) "fcTiektoré jazyky dokážu dvoma-troma slabi- Irl kami vykresliť zložitý obraz. Medzi ne patrí aj kórejčina. Už len sám názov Kórey - Čoson - v doslovnom preklade znamená Kra­jina rannej sviežosti. Za piatimi písmenkami sa skrýva mnoho krásneho: hmla vystupujúca od vodopádov v roklinách Diamantových hôr, o ktorých sa hovorí, že ich treba raz vidieť a potom stačí už iba zomrieť. Alebo skalnaté útesy na pobreží Japonského mora ožiarené oranžovým úsvitom vychádzajúceho slnka. Ale­bo ožívajúci ruch v priestranných štvrtiach Pchjongjangu, veľkomesta, ktoré po americkej agresii povstalo z popola ako bájny Fénix a jeho modernú architektúru obdivujeme s údivom a uznaním... Priznám sa, donedávna to boli pocity získané sprostredkovane - cez ilustrácie časopisov, skú­po málo kníh a z rozprávania ľudí, ktorí, ak mali príležitosť aspoň trochu lepšie spoznať Kóreu, naturel jej obyvateľov, vždy v tej ďale­kej, a predsa nám blízkej krajine nechali kúsok srdca. Pocity, ktoré sa v týchto dňoch menia na hmatateľnú skutočnosť. Kórejská ľudovodemo­kratická republika s nadšením víta delegátov XIII. svetového festivalu mládeže a Studentstva. Začína sa práve dnes slávnostným ceremoniá­lom na obrovskom štadióne Rungnado v Pchjongjangu. Svedectvá návštevníkov KĽDR v posledných mesiacoch, ako aj moje prvé doty­ky so severokórejskou metropolou potvrdzujú, že príprava dôstojného prijatia mladých vy­slancov z piatich kontinentov našej planéty sa stala vecou cti všetkých Kórejčanov. Po tom, čo kórejská mládež pred troma rokmi na masovom zhromaždení v Pchjongjangu prvý raz verejne vystúpila s návrhom, aby sa XIII. SFMŠ uskutočnil v KĽDR, neutvorila sa v medzinárodnom festivalovom hnutí jednodu­chá atmosféra. Napriek tomu, že tento návrh jednoznačne podporili mládežnícke organizácie zo socialistických štátov a že sa už v diskusiách na predchádzajúcom moskovskom festivale ho­vorilo, aby po Európe a Latinskej Amerike (XI. SFMŠ v Havaně roku 1978) prvý raz v his­tórii nasledovala Ázia. Veď členovia ľavicovo­­demokratických, nehovoriac už o centristických zväzoch mládeže a Studentstva na Západe, po­ MARTIN KRNO znajú krajinu jarnej sviežosti minimálne. A ak, tak dostávajú podstatne skreslené informácie v podaní ,,expertov“ buržoáznej tlače i oficiál­nej propagandy, ktorá nevie ani za vyše štyri desaťročia existencie KĽDR tejto republike prísť na meno. Myšlienky festivalu a sám jeho priebeh je však natoľko príťažlivý, že mnohí neveriaci Tomášovia prekonali počiatočnú nedôveru a váhanie, vyjadrili odhodlanie zúčastniť sa na tomto reprezentatívnom fóre. Do činnosti Me­dzinárodného prípravného výboru XIII. SFMĚ sa dokonca zapojilo viac národných a regionál­nych organizácií ako pred podobným podujatím v hlavnom meste Sovietskeho zväzu. Chlapcov a dievčatá neodradilo od návštevy Pchjongjangu ani cestovanie problematickejšie ako napríklad do hociktorej európskej metro­poly. Umožnili im to okrem iného i dobrovoľné príspevky mládežníkov zo socialistických štá­tov do osobitných fondov. Medzi inými aj z Čes­koslovenska. Splácame tak určitý dlh medziná­­rodňej solidarite, ktorú prejavila svetová demo­kratická verejnosť pri búrlivých demonštrá­ciách a nasledovných perzekúciách nemeckých fašistických okupantov na českých vysokých školách a internátoch pred polstoročím. Veď nie náhodou sa roku 1947 stala práve Praha kolís­kou festivalového hnutia. Vtedy, 23. júla, keď stovky zahraničných účastníkov prvého medzi­národného stretnutia mládeže navštívilo Lidice, pri dnes už legendárnom Sade ruží zaznela prísaha: Už nikdy viac vojnu, už nikdy viac hrôzy fašizmu. Súčasne vyjadrili úprimnú túž­bu po trvalom mieri, odzbrojení, priateľstve, vzájomnom poznávaní a všestrannej spolupráci. Vtedy sotvakto z prítomných tušil, že sa obloha nad medzinárodnou scénou zatiahne mrakmi studenej vojny, že o niekoľko mesiacov čaká československých pracujúcich tvrdá skúš­ka a že obeťpu vojnového požiaru sa stane začiatkom 50. rokov Kórea. Od tých čias^pa veľa zmenilo. Tým, čo pri lidických ružiach sľubova­li, že odovzdajú všetky svoje sily zápasu za porozumenie medzi národmi, pribudli vrásky a šedivé vlasy. Nastúpili nové pokolenia, ktoré sa možno pod trocha iným uhlom pozerajú na svet. Ale myšlienky prísahy nestratili aktuál­nosť. Lidické ruže opäť zakvitli. Neformálna účasť miliónov chlapcov a dievčat v predfesti­­valovej aktivite a aj to, že sa široké politické a názorové spektrum hrdo hlási k tradičnému ústrednému heslu Za antiimperialistickú solidaritu, mier a priateľstvo, presvedči-, vo dokazuje, že festivalové hnutie nepatrí do starého železa. Nespochybňuje to ani ten fakt, že pod pojmom imperializmus existujú v náhľa­doch jednotlivých delegátov určité rozdiely. Festival nie je iba oslavou mladosti, ale pre­dovšetkým dejiskom výmeny skúseností, názo­rov, miestom neraz i protirečivých diskusií, ale vždy s cieľom hľadať a aj nachádzať východis­ká zo spoločných mládežníckych i všeľudských problémov. (Ä tých je nepochybne neúrekom, hádam viac, ako si chlapci a dievčatá pred 42 rokmi v oslobodených Lidiciach predstavovali.) K tomu nás zaväzujú nielen pokrokové tradície hnutia, mladé obete protifašistického boja, ale aj budúce ešte nenarodené generácie ľudstva. Festivalové hnutie neustrnulo vo vývoji. Hľa­dá svoju tvár v meniacich sa podmienkach súčasnej medzinárodnej situácie. Modernejšie, demokratickejšie črty prinieslo moskovské fó­rum mládeže, novoty sa chystajú aj v Pchjong­jangu. Predpokladá sa, že by sa mali v budúc­nosti festivaly ešte viac odoficializovat, väčší dôraz sa bude klásť na ich masovú prípravu a bezprostredný dialóg s každým, komu sú drahé zásady humanizmu a spoločenského po­kroku. Neznamená to, že sa toto hnutie vzdá svojho protiimperialistického zamerania. Darmo úrady USA a iných západných štátov zakazovali propagáciu cesty do Pchjongjangu. Darmo soulský režim obviňuje KĽDR zo ,,zne­užívania“ festivalu na propagandistické ciele a na „podnecovanie novej vlny protivládnych demfaštrácií“. Darmo ministerstvo školstva Južnej Kórey vydalo nariadenie, na základe ktorého sa v nijakom študentskom časopise, plagáte či nástenke nesmie objaviť akákoľvek zmienka o XIII. SFMS. Tí, čo chcú zasahovať do svetového mládežníckeho hnutia, musia rá­tať so silou a vplyvom myšlienok festivalov. Ich ideály sa šíria svetom rovnako rýchlo ako okrídlený kôň Čollima z kórejských rozprávok, ktorý vždy pricválal v pravý čas a pomáhal iba dobrým ľuďom. BRATISLAVA - PCHJONGJANG Posolstvo lidických ruží i Skončil sa 21. medzinárodný chemický veľtrh Rekordy Incheby Bratislava (Od nášho redaktora Olivera Brunovského) - Včera sa v Brati­slave skončil 21. ročník medzinárodného chemického veľtrhu Incheba, ktorý patril k najúspešnejším v histórii podujatia. Na včerajšej záverečnej tlačovej kon­ferencii riaditeľ československej účasti Ing. Václav Volí okrem iného povedal, že tohtoročná Incheba po­tvrdila svoje pevné postavenie medzi európskymi veľtrhmi zameranými na oblasť chemickej výroby a obchodu. Bola miestom dôležitých obchodných i odborných rokovaní, ďalej sa prehĺ­bil sprievodný vedecko-technický program. Na veľtrhu zaznamenali niekoľko rekordov. Zúčastnilo sa ho 570 vysta­vovateľov z 28 krajín a Západného Berlína. Nebývalý bol aj záujem ve­rejnosti, za sedem dní Inchebu nav­štívilo vyše 97-tisíc návštevníkov, takže v posledných troch rokoch sa návštevnosť takmer zdvojnásobila. Na jedenástich sprievodných vědec­kotechnických podujatiach sa zú­častnilo asi 1800 odborníkov. Pozoruhodné sú výsledky obchod-ných rokovaní. Aj v tomto smere veľ­trh „vyrovnal“ rekord z roku 1985, ‘ československé organizácie zahranič­ného obchodu (,OZO) uzavreli kon­trakty za 4,8 mld korún, z toho vo vývoze za 1,7 mid. V obchode so socialistickými štátmi dosiahli obrat 3,4 mid, z toho vó vývoze za 1,2 mld korún. Najväčší obrat zaznamenali OZO Petrimex a Chemapol - po 1,7 mld korún. Medzi najdôležitejšie kontrakty patrí dovoz hliníka zo ZSSR za 428 mil. Kčs, dovoz chrómu z Japonska a dovoz molybdénového koncentrátu z Rakúska, ktoré podpí­sal Kerametal, vývoz kafilérií do ZSSR za 80 miliónov korún prostred­níctvom Technopolu, vývoz sklených vláken a rovingu do SFRJ za 62 mil. cez Skloexport a ďalšie. Budúci ročník sa pravdepodobne bude konať ešte v starom areáli PKO. Slevo ku dňu —-------­ Po prečítaní článku KTO SEJE VIETOR v Rudom práve v piatok 30. júna sme sa rozhodli vám ďalekopisom oznámiť naše stanovisko. Odsudzujeme požiadavky ľudí, ktorí našu republiku opustili, či už v skutočnosti, alebo hoci len v myšlienkach. V žiadnom prípade nemô­žeme súhlasiť s názormi, že Československo sa nachádza v slepej uličke a je „v poslednom ťažení“. Veď práve teraz prestavba otvára široké cesty demokratizácii celej spoločnosti. Nesmieme si však zamieňať pojmy demokracia a anarchia. Veríme, že pod vedením Komunistickej strany Československa svoje ciele dosiahneme. Nezaobídeme sa bez chýb a mnohí z nás budú musieť všeličo prehryznúť. Ale myslíme si, že úplná väčšina pracujúcich si uvedomuje spoločnú zodpovednosť za výsledky našej spoločnosti. Pre členov mládežníckych brigád kotláme 1 Vítkovíc pojem prestavba znamená poctivo pracovať a dať i niečo navyše. Preto sa tiež zapájame do realizácie rozšíreného socialistického záväzku závodu 6 Vítkovíc v pre­kročení úloh roku 1989. Kotláreň, závod 6, Vítkovice, 4. mládežnícka BSP

Next