Technické Noviny, červenec-prosinec 1974 (XXII/27-52)
1974-07-02 / No. 27
^ f., ,г1|Г rwTK TffTTfV* в£> TECH NICKÉ MOVI NX ^ " r 11 m ч u 1Дмм««*ЦNoи*мммдииид;аШОТТОTMШ Ф ROCNiK XXII ■ CISLO 27 (992) ■ BRATISLAVA, 2. JÜLA 1974 ■ CENA 1 Kí* чан sa Prísun materiálu, riadi sa automatikou IVO 400, ktorá je výrobkom k číslicovo riadeným sbrábacím centrám PQH 50 národného podniku ZPS Gottwaldov Ovládači pult číslovanej předvolby ovládania regálového zakladača integrovaného výrobného úseku 1VG 400 z národného podniku ZPS Gottwaldov. Ovládači pnlt vyvinuli vo Výv s1 "umom ústave náradia v Nových Zámkoch V novozámockom Výskumnom ústave náradia s celoštátnou pôsobnosťou Ešte ho nevidieť, výsledky už áno. Dr. MILAN STREČKO Poznáte VUNAR? — spýtali sme sa desiatich Novozámčanov. Iba traja z nich vedeli, čo sa skrýva za týmto názvom, a poradili, ako sa ta dostať. Pravda, sami netušili, že Výskumný ústav náradia (lebo o ten išlo) má v Nových Zámkoch až šesť roztrúsených pracovísk — provizórií. A tak sme našou redakčnou šeaťstotrojkou absolvovali najprv malé detektívne cvičenie v uliciach mesta, kým sme — po objavení prototypovej dielne na Tureckej ulici — našli konečne aj „hlavný staň“ ústavu v adaptovanom objekte na Prednádraží. Táto nepriaznivá situácia sa však v dohľadnom čase zmení. Keď do Nových Zámkov prídete roku 1976 (tak to predpokladajú plány), privíta vás NOVA DOMINANTA MESTA ktorá vyrastie v areáli medzi Bernolákovým námestím a budovou AGRUM-u. Bude to komplex Výskumného ústavu náradia, tentoraz na reprezentačnej úrovni, v ktorom sa sústredia všetky doteraz detašované pracoviská. Prehliadli sme si maketu znázorňujúcu VUNAR blízkej budúcnosti. „Na prvom poschodí,“ vysvětluje riaditeľ ústavu Jng. TOMÄŠ LANG, „bude prednášková sieň pre 150 účastníkov, vybavená modernou technikou napríklad na preklad prednášok do piatich jazykov, premietanie odborných filmov atd. Tu sa budú konať konferencie, vedecké sympóziá a podobné podujatia. Z dalších vymožeností budúceho VUNAR-u možno spomenúť výpočtové stredisko, reprografické oddelenie, dokonale vybavené prevádzkové priestory, dokonca i maloobchodnú predajňu, v ktorej sa domácim majstrom budú predávať rozmanité potreby a náradie.“ Ked som si v duchu predstavil dnešnú prototypovú dielňu ústavu v starom schátranom objekte a porovnal ju s budúcnosťou, ako ju priblížila maketa a hotové projekty, prišiel nii na um známy aforizmus — „aj veľké veci sa rodia z malých začiatkov“... Rodia sa o to skôr, ked si ich vynucuje spoločenská potreba. MA „VUNAR" OPODSTATNENIE? Na túto našu otázku (ústav som navštívil so šéfredaktorom TN s. MICHALOM KIMLIKOM) odpovedal riaditeľ Ing. TOMÄŠ LANG zaujímavými údajmi a faktmi. Výroba náradia v československom strojárstve predstavuje objem cca 4,8 miliardy Kčs ročne, čo je iste značná suma. V minulom období extenzívneho rozvoja národné ho hospodárstva nevenovala sa však náležitá pozornosť vedecko-technickému rozvoju odborov náradia, ktoré patrí medzi limitujúce činitele rastu produktivity práce. Následky toho pociťujeme v nejednom smere i dnes, Vznikla kvalitatívna disproporcia medzi obrábacími strojmi samými, ktoré sú v ČSSR na solídnej úrovni, a zanedbaným náradím na druhej strane. Pritom ani v jednom druhu náradia nestačíme kryť potrebu, lebo náradie produkujeme nehospodárne, roztrieštené. Asi 25 percent náradia v Československu produkujú špecializovaní výrobcovia, ako je napríklad n. p. Nářadí, Praha, a jeho závody, n. p. Škoda, Plzeň, Zbrojovka, Brno a Vsetín. Na Slovensku jediným špecializovaným komerčným výrobcom je n. p. Strojárne, Piesok, závod Liptovský Mikuláš. Zarážajúcim, nepriaznivým faktom je, že zvyšných 75 percent náradia produkuje sa na 640 rozličných miestach, v nástrojárnách s minimálne 5 pracovníkmi. Na tieto pracoviská viažu sa zvyčajne najkvalifikovaneiší zamestnanci a náročné, často špeciálne a celkom nevyužité stroje. Výrobou náradia zaoberá sa v Československu do 90 000 ľudí. Keď však porovnáme produktivitu práce v spomenutých 640 výrobniach s priemernou produktivitou práce v čs. strojárstve, vychádza nám pri výrobe bežného normalizovaného náradia len 80- percentná produktivita, kým pri špeciálnom náradí je tento pomer ove- Га horší — iba 40 percent... Už tradičným javom je veľký podiel ručnej práce v operačných náraďovniach, ktorých počet — a tým aj celková roztrieštenosť výroby — sa zvác šuje. NEVYHOVUJÚCA ÚROVEŇ TECHNICKÉHO ROZVOJA ktorá sa u nás dosiahla v odboroch náradia, môže sa dokumentovať aj inými údajmi a porovnaniami. Napríklad stupňom technickej normalizácie. Začiatkom tejto päťročnice bolo v ČSSR okolo 2000 štátnych a 260 odborových noriem náradia. Naproti tomu v Nemeckej demokratickej republike majú vydaných 9000 noriem, ktoré sa týkajú len stavebnicových prípravkov. Porovnania s inými priemyselne vyspelými štátmi vyznievajú pre nás tiež nepriaznivo. Vznik výskumného ústavu, ktorý by organizoval podstatný obrat k lepšiemu, progresívnemu stavu v predmetnej oblasti, je teda opodstatnený. Výskumný ústav náradia (VUNAR) v Nových Zámkoch vznikol koncom šesťdesiatych rokov sprvu v rámci Výskumného ústavu kovopriemyslu, Prešov. Od 1. januára 1971 vyvíja svoju činnosť samostatne, s celoštátnou pôsobnosťou, ako medziodborové vedúce pracovisko technického rozvoja výrobných odborov náradia. Jeho úlohou je koordinovať v ČSSR technický rozvoj v predmetnej oblasti, a to od etapy kvalifikovanej prípravy plánov cez riešenie až po realizáciu. K praktickému zameraniu ústavu prispelo i to, že ho začlenili do trustu podnikov TST —■ (Dokončenie na str. 5) Riadiaci pult héliových skvapalnovačov kombinované ho solenoidu, kto rý vytvára magne tické pole s inten žitou 2 MA/m (stať „Superintenzívne magnetické pole“ prinášame na 6. strane t. č.J