Technické Noviny, červenec-prosinec 1975 (XXIII/26-52)

1975-07-01 / No. 26

Vlnitá lepenka pre ČSSR a na export Juhoslovenské celulózky a papierne v Štúrove, stali sa uvedením dru­hej časti výrobného komplexu do prevádzky monopolným výrobcom vlni­tej lepenky (flutingu) v ČSSR. Tento produkt je jednou z najdôležitejších základných látok obalovej techniky a v období šiestej päťročnice bude nosným predmetom programu vývozu do krajín RVHP a do celého sve­ta. . (NVT) Rad práce akademikovi Bohumilovi Kvasilovi Za vynikajúce úspechy vo vedec­kej a pedagogickej činnosti udelil prezident republiky k 1. máju 1975 Rad práce akademikovi BOHUMILO­VI KVASILOVI, profesorovi a rekto­rovi Českého vysokého učenia tech­nického v Prahe, predsedovi Cs. ve­­decko-technickej spoločnosti, po­slancovi Federálneho zhromaždenia, podpredsedovi vedeckého kolégia technickej kybernetiky a elektro­techniky Československej akadémie vied, členovi komisie pre rozvoj ve­dy a techniky pri Ov KSC. BOHUMIL KVASIL narodil sa v Plaňanoch. Studovat začal na Fa­kulte strojného a elektrotechnické­ho inžinierstva pri Českom vysokom učení technickom v Prahe tesne pred druhou svetovou vojnou. Štú­dium dokončil roku 1947. Krátko pôsobil v Ústave rádiotechniky CVUT ako docent. Roku 1958 ho vy­menovali za profesora a roku 1962 získal hodnost doktora technických vied. Od roku 1965 pôsobí ako pro­fesor na Fakulte technickej a jad­rovej fyziky CVUT. Za člena kore­spondenta ČSAV ho zvolili roku 1962, za akademika roku 1973. Akademik B. KVASIL patrí medzi našich popredných odborníkov v od­bore elektrotechniky a rádiolokácie. Nielenže je vynikajúcim teoretikom v otázkach rádiotechniky, ale vie aj úspešne riešit praktické problé­my na základe rozsiahlych skúse­ností v experimentálnej technike. Patrí medzi zakladateľov techniky centimetrových vín u nás a je jed­ným z prvých, ktorí sa v Českoslo­vensku zaoberali teoreticky proble­matikou techniky veľmi krátkych elektromagnetických vín. Pozoru­hodné výsledky dosiahol v teórii a výpočtoch anténových systémov, v otázkach teórie vlnovodov a duti­nových rezonátorov, v meraní vodi­vosti polovodičov a pod. Pod jeho vedením dokončil sa vývoj lineárne­ho zrýchľovača elektrónov, ktorý bol v Československu prvým prístro­jom svojho druhu a ktorý slúži ako prototyp pre vývoj ďalších. Aj publikačná činnost akademika B. KVASILA je veľmi bohatá. Za svo­ju vynikajúcu monografiu „Vybrané kapitoly z rádioelektroniky“, ktorá vyšla v nakladateľstve ČSAV Acade­mia, dostal roku 1969 cenu ČSAV. Roku 1971 udelil mu prezident re­publiky za súbor prác v oblasti teó­rie rezonátorov a elektromagnetic­kého poľa štátnu cenu Klementa Gottwalda. Svojou vedeckou a publikačnou činnosťou, svojím pedagogickým pô­sobením a starostlivosťou o mladých vedeckých pracovníkov, ako aj svo­jou významnou funkciou predsedu Ústrednej rady Československej ve­­decko-technickej spoločnosti zara­ďuje sa akademik BOHUMIL KVA­SIL medzi výrazné osobnosti súčas­nej československej vedy. Dr. JÄN BÜBAL SLOVENSKA TECHNICKÁ KNIŽNICA BRATISLAVA pre Vás JAZYKOVÉ SLOVNÍKY V S1TK Pri stále rastúcom množstve roz­ličných jazykových aj odborných slovníkov čoraz väčšmi sa pociío­­vala potreba Ich výberu a orien­tácie v nich, pri prekladoch a štú­diu odbornej zahraničnej literatú­ryS1TK vypracovala roku 19(57 sú­bornú bibliografiu jazykových slov­níkov, nachádzajúcich sa vo fon­de S1TK. Bibliografia obsahuje všet­ky slovenské, české a zahraničné slovníky, ktoré došli do Slovenskej technickej knižnice v období od ro­ku 1950 do 1967. Je to spolu 748 záznamov dvoj- a viacjazyčných sa­mostatne publikovených slovníkov, pri menej frekventovaných jazy­koch alebo odbornej terminológii aj slovníky, ktoré tvoria súčasť rozličných učebníc a štúdií. Roku 1974 vyšlo pokračovanie tohto súpisu. Obsahuje 279 zázna­mov dvoj- a viacjazyčných slovní­kov. Spolu teda obe vydania obsahujú 1027 záznamov jazykových slovní­kov. Základná štruktúra usporiadania záznamov je podobná v oboch vydaniach. Je daná hlavnými jazy­kovými skupinami {klasické, slo­vanské, germánske a p.j. V každej skupine sú záznamy radené abe­cedne podlá jednotlivých jazykov, pričom slovníky sú zaradené do pododdielov podlá rozličných kom­binácií jazykov. Viacjazyčné slovní­ky sú usporiadané chronologicky podfa roku vydania, ďalej abecedne podlá priezviska autora alebo pr­vého slova názvu. K súpisu ]e pripojený menný re­gister, vecný register odborných slovníkov a register jazykov. Bibliografické súpisy sú na vy­žiadanie k dispozícii v Bibliografic­­ko-lnformačnom oddelení Sloven­skej technickej knižnice, Gottwal­dovo nám. 19. (VC) 2 TECHNICKÉ NOVINY Historický kalendár! 2. 7. 1885 umrel prof. HERMANN FEHLING, nemecký chemik a techno­lóg, objavitef viacerých zlúčenín uhlí­ka, autor tzv. Fehllngovej cukrovej skúšky • 3. 7. 1825 začali sa práce na nlžnetagirskom nálezisku platiny na západnom svahu Uralu, prvom to náleziskn platiny v Európe. • 3. 7. 1830 v Ostrihome sa narodil ŠTEFAN SCHENEK, chemik a fyzik, profesor na banskoštiavnickej akadémii, vyná­lezca plynového generátora a spolii­­zlepšitef akumulátora • 4. 7. 1790 narodil sa GEORGE EVEREST, anglický inžinier, vedúci trigonometrických me­raní v Indii, na ktorého počesť pre­menovali himalájsky končiar Gaurisan- hart na Mount Everest (dnes Čomo­­lungmá) (+1863) • 5. 7. 1805 narodil sa ROBERT FITZROY, anglický admirál a meteorológ (+1865) • 5. 7. 1860 do novopostavenej košickej železničnej stanice došiel prvý osobný vlak • 7. 7. 1815 v Bratčiciach pri Čáslavi narodil sa Ing. JAN PERNER, projek­tant a budovateľ prvej parnej železni­ce v Čechách z Olomouca do Prahy • 8. 7. 1695 umrel CHRISTIAN HUYGENS, holandský fyzik a astronóm, tvorca vlnovej teórie svetla, vynálezca ky­vadlových hodín • 8. 7. 1895 vo Vla­divostok sa narodil IGOR JEVGENIE­­VIČ TAMM, sovietsky fyzik, nositef No­belovej ceny, ktorý navrhol a mate­maticky rozvinul kvantitatívnu teóriu jadrových sil a spoluobjavil tzv. Če­­renkovov jav • 8. 7. 1905 v Cerovej sa narodil prof. RNDr. OSKÁR FE­­RIANC, DrSc., slovenský prírodovedec, ornitológ. (-1) Poznámky^ • kritika • Tlstý • ohjäšy Na. 5. strane tohto čísla prečítate si podmienky a zo­znam vecných odmien veľkej zberovej súťaže, ktorú pri­pravil n. p. ZBERNÉ SURO­VINY, Bratislava, ZBERNÉ SUROVINY, Žilina, a redakcia TECHNICKÝCH NOVlN.- Ok­rem toho je tam aj prvý konzultačný článok s kon­trolnou otázkou a kupónom, ako aj tematická úloha. Aby ste mohli sledovať priebeh celej súťaže, zabezpečte si predplatné TECHNICKÝCH NOVlN už teraz REDAKCIA VYSTUŽENÉ PLASTY *75 V dňoch 13. až 15. mája 1975 bola v Karlových Varoch konferen­cia o vystužených plastoch. Zúčast­nili sa na nej špecialisti zo so­cialistických krajín, ako aj z NSR, Veľkej Británie, Francúzska a USA. Podujatie usporiadal Dom techniky ČVTS, Plzeň, 90 spoluúčasťou zá­stupcov ministerstiev ČSSR a vý­skumných ústavov. Na konferencii odznelo do 40 od­borných referátov. Prehľad o sú­časnom stave techniky v oblasti vystužených plastov v USA prinie­sol W. B. GOLDSWORTHY. Referát doplnila filmová ukážka navíjania vystužených plastov pomocou ria­denia počítačmi. Predviedli sa u­­kážky výroby tlakových nádob, pro­filov, výroby vrtulníkových rotorov a pod., ako aj ukážka výroby na­víjaných nádrží priamo v teréne, a to pre aplikácie do priemeru 15 m a výšky až 20 m. R. REITER z Rakúska predniesol referát o po­užití kompozita na báze polypro­­pylén-sklený laminát. Dokladal, ako špeciálny materiál CELMAR umož­ňuje podstatne zjednodušiť výrobu navíjaných rúr a nádrží. Firma VETRORESINA; ktorá je i dodava­telem vrcholných výrobkov pre chemický priemysel ČSSR, pred­viedla ukážku konštrukcií obdob­ného typu pri použití PVC ako vnú­tornej ochrannej vrstvy na rúry a nádrže z vystužených plastov. S celkom atraktívnym riešením pri­šiel zástupca firmy BALTEK .COR­PORATION. Tu ide o materiál BEL­­KOBALZA — v podstate sendvič, pri ktorom jadro je vytvorené z balzových prírezov. Tieto techno­logické postupy umožňujú konštruk­ciu supernádrží až do objemu 10 000 m3. J. P. SCHIK z NSR predniesol referát o vákuovo-injekčnej výrobe velkorozměrových dielcov a prv­kov, ktoré sú vhodné pre stavbu síl, výrobu campingových prívesov a pontónových lodí. Československí odborníci hovorili o niektorých no­vých poznatkoch z oblasti výsku­mu a vývoja — a premietli nie­koľko filmových ukážok. Napríklad na snímke z RND Ejpovice pred­viedli výrobu a praktickú apliká­ciu odťahového komína sušiarne, kde stála prevádzková teplota je 100 °C, pričom priemer komína je 2,2 m a dĺžka 18 m. Roku 1976 usporiada sa obdob­ná konferencia pri medzinárodnej účasti špecialistov, ktorá bude za­meraná najmä na vystužené plasty ako konštrukčný materiál pre sé­riovú aplikáciu. Ing. VLADISLAV ZELÍK nade, Švajčiarsku a Taliansku. No, napriek tomu sa s tradičnou kníh­tlačou v ČSSR v najbližších 20 ro­koch nerozlúčime.“ O prestavbe veľkoobchodných cien v polygrafii informoval O. PO­LÁK. Vláda uznesením č. 31 z 8. 2. 1973 schválila poli tie ko-hos pod ársku smernicu pre komplexnú prestavbu veľkoobchodných cien, ktoré mali platiť od 1. 1. 1976. Kedže roku 1974 prišlo na svetových trhoch k expló­zii v cenách surovín a materiálov, vláda ČSSR svojím uznesením č. 27 zo dňa 6. 2. 1975 schválila dodatok k politicko-hospodárskej smernici, v ktorej je stanovený spôsob dokonče­nia prestavby cien a začiatok plat­nosti nových cenníkov sa posunulo na 1. 1. 1977. Na záver besedy premietli film o strojoch na čítanie z rukopisu. Celú besedu možno hodnotiť ako veľmi užitočnú, pretože sa na nej mnohí odborníci vyjadrili konkrétnymi pri­pomienkami k budúcnosti našej po­lygrafie. JÚLIUS ANDREJCÄK O PERSPEKTÍVE KNÍHTLAČOVEJ TECHNIKY Slovenská vedecko-technická spo­ločnosť polygrafická, odborná sku­pina pre kníhtlač, v spolupráci so Slovenským ústredím knižnej kultú­ry usporiadala dňa 12. júna 1975 v Polygrafických závodoch v Krasňa­­noch informatívnu besedu o problé­moch kníhtlačovej techniky a o ce­novej prestavbe v polygrafii. Besedu otvoril z odboru vedecko-technic­­kých Informácií V. BREZA. O per­spektíve kníhtlačovej techniky in­formoval účastníkov Ing. Š. MOCKQ, ktorý medziiným povedal: „V po­sledných rokoch zaznamenala sa v technike tlače z výšky v celosveto­vom rozsahu Istá stagnácia, z čoho vyplynuli pesimístidké názory na bu­dúcnosť tejto techniky. No v súčas­nosti je aj tento problém vyriešený. Klasickú olovenú sadzbu nahrádzajú polyméry s citlivou vrstvou. Revo­lučnejšie sa dnes už zhotovujú re­liéfne tlačové formy dokonca pomo­cou laserového lúča. Lúč héliovo­­neónového lasera sníma text a ob­raz zmontovanej strany a súčasne lúč argonového lasera ryje tlačovú formu. Celý proces trvá asi 2 minú­ty. Tlačová forma predstavuje tenkú plastovú vrstvu na kovovej podlož­ke. Tento anglický vynález je už pa­tentovaný v USA, Japonsku, Fran­cúzsku, Belgicku, Luxembursku, Ka­ 9. MEDZINÁRODNÉ TELEVÍZNE SYMPÓZIUM Vo švajčiarskom Monteux konalo sa v dňoch od 23. do ,29. 5. 1975 9. medzinárodné televízne sympózium, spojené s výstavou najmodernejších televíznych zariadení. Na výstave sa zúčastnilo do 120 výrobcov televíz­nej techniky. Zástupcovia medziná­rodných organizácií a televíznych spoločností vypočuli sl na sympóziu viac ako 150 odborných referátov, ktoré sa týkali spojenia cez stacio­nárne satelity, televízneho záznamu, automatiky, ako aj budúcnosti tele­vízie. Trom zaslúžilým pracovníkom na poli televízie odovzdali čestné uznania. Tento rok boli ocenení: francúzsky novinár E. AISBERG, prof. dr. W. BRUCH za televízny sys­tém PAL a Ch. P. GINSBURG, prie­kopník záznamu obrazu. Delegáti jednotlivých zúčastne­ných krajín tradične referovali o po­krokoch dosiahnutých na poli tele­vízie vo svojich krajinách. Odborné sekcie holi rozdelené do troch sku­pín, kde sa preberala štúdiová tech­nika, vysielanie a príjem, ovládacia a meracia technika. Druhá skupina sa zaoberala káblovou televíziou a ostatná skupina elektronickými no­vinami, audiovíziou, a špeciálnymi technikami prenosov. KAROL ŽILINSKÝ Vynálezca nmého nosového zrkadla Dr. LADISLAV MARTINČEK V Štrbe ešte aj dnes stojí poscho­dový dom, v ktorom sa dňa 25. ap­ríla 1815, teda pred 160 rokmi, na­rodil dr. ĽUDOVÍT MARKUSOVSKÝ. Tento náš rodák bol chirurg, no máme st čo pripomenúť v súvislosti s jeho osobou aj na stránkach na­šich novín. Už počas stredoškolských štúdií prejavoval MARKUSOVSKÝ záujem o prírodné vedy a najmä o medicínu, ale hmotné okolnosti ho prinútili, že sa dal zapísať na právnickú fa­kultu v Bratislave. Neskôr sa mu však podarilo prejsť na lekársku fa­kultu. Štúdium medicíny napokon dokončil v Pešti. Aby mohol doštu­dovať a aby mohol ostat v Pešti, prijal miesto vychovávateľa, ktoré mu umožňovalo chodiť na prednáš­ky na univerzite. Slávny univerzit­ný profesor chirurgie dr. BALASSA zbadal neobyčajné nadanie nášho krajana a vybavil mu štipendium, aby si MARKUSOVSKÝ mohol dopl­niť svoje vedomosti aj vo Viedni. Roku 1844 bol už MARKUSOVSKÝ asistentom u slávneho viedenského chirurga WATTMANNA. Vo Viední sa zoznámil s IGNAZOM SEMMEL­­WEISOM (1818—1865), slávnym od­­sträniteľom horúčky omladníc, s ktorým zotrval vo vrelom priateľ­stve až do jeho smrti. V revolučnom roku 1848 vymeno­valo prvé uhorské ministerstvo MAR­­KUSOVSKEHO, ktorý bol vtedy asis­tentom dr. BALASSU, za profesora chirurgie na budapeštianskej univer­zite. MARKUSOVSKÝ prednášal na­jmä vojenskú chirurgiu, pričom ako šéflekár kliniky venoval sa liečbe ranených v bojoch revolúcie. Bol aj štábnym lekárom GÖRGEYHO armá­dy. Po potlačení revolúcie ho dekan fakulty pozbavil profesúry, ale BA­LASSA sa ho zasa ujal a poznove ho zamestnal ako svojho asistenta. Žiadosť o docentúru MARKUSOV­­SKĚHO zamietli. Uznania sa MARKUSOVSKÉMU dostalo až po rakúsko-uhorskom vy­rovnaní (1867j, keď ho vymenovali na ministerstve náboženstva a škol­stva za referenta zdravotníckych a lekárskych veci a neskôr aj všet­kých univerzitných vecí. Roku 1887 ho vymenovali za ministerského radcu a roku 1893 znova sa stal uni­verzitným profesorom. MARKUSOVSKÝ bol veľmi pokro­kového zmýšľania, podobne ako dr. BALASSA. Zmodernizoval celé vy­učovanie na lekárskej fakulte a bol priekopníkom všetkých možných zdravotníckych reforiem. Roku 1886 založil Krajinský zdravotnícky spo­lok. Veľmi sa zaslúžil aj o založe­nie univerzity v Kluži. Budapeštian­ska akadémia zvolila ho roku 1863 za svojho člena korešpondenta a ro­ku 1888 za čestného člena. Zomrel v Abbázll dňa 21. apríla 1893. MARKUSOVSKÝ bol neobyčajne činný na poli odbornej lekárskej li­teratúry. Roku 1857 založil maďar­ský „Lekársky týždenník“ (Orvost hetilap), roku 1863 nakladateľstvo odbornej lekárskej literatúry, roku 1862 vydal zbierku odborných le­kárskych a lekárnických výrazov a v rámci zdravotníckeho spolku vy­dával časopis „Zdravte" (Egészség). Sám napísal nespočetné články. Ako praktický chirurg a neskôr profesor chirurgie v rámci moderni­zácie medicíny vo veľkej miere sa venoval modernizovaniu' lekárskej techniky. Usiloval sa zaviesť naj­modernejšie, technicky najlepšie chirurgické nástroje. Sám bol prak­tickým lekárskym technikom. On je napríklad vynálezcom moderného nosového zrkadla, ktoré sa v medi­cíne používa dodnes. Nemocnica v maďarskom Szom­­bathelyi honosí sa jeho menom a vydáva pamätné medaily s jeho me­nom. Najlepšie odborné lekárske články v Maďarsku sa honorujú „Ce­nou Markušovského“. Azda by ne­bolo od veci venovať rodákovi zo Štrby trocha viac pozornosti aj u nás. POČNlK XXIII — ClSLO 26 — 1975

Next