Technické Noviny, červenec-prosinec 1975 (XXIII/26-52)
1975-07-01 / No. 26
Vlnitá lepenka pre ČSSR a na export Juhoslovenské celulózky a papierne v Štúrove, stali sa uvedením druhej časti výrobného komplexu do prevádzky monopolným výrobcom vlnitej lepenky (flutingu) v ČSSR. Tento produkt je jednou z najdôležitejších základných látok obalovej techniky a v období šiestej päťročnice bude nosným predmetom programu vývozu do krajín RVHP a do celého sveta. . (NVT) Rad práce akademikovi Bohumilovi Kvasilovi Za vynikajúce úspechy vo vedeckej a pedagogickej činnosti udelil prezident republiky k 1. máju 1975 Rad práce akademikovi BOHUMILOVI KVASILOVI, profesorovi a rektorovi Českého vysokého učenia technického v Prahe, predsedovi Cs. vedecko-technickej spoločnosti, poslancovi Federálneho zhromaždenia, podpredsedovi vedeckého kolégia technickej kybernetiky a elektrotechniky Československej akadémie vied, členovi komisie pre rozvoj vedy a techniky pri Ov KSC. BOHUMIL KVASIL narodil sa v Plaňanoch. Studovat začal na Fakulte strojného a elektrotechnického inžinierstva pri Českom vysokom učení technickom v Prahe tesne pred druhou svetovou vojnou. Štúdium dokončil roku 1947. Krátko pôsobil v Ústave rádiotechniky CVUT ako docent. Roku 1958 ho vymenovali za profesora a roku 1962 získal hodnost doktora technických vied. Od roku 1965 pôsobí ako profesor na Fakulte technickej a jadrovej fyziky CVUT. Za člena korespondenta ČSAV ho zvolili roku 1962, za akademika roku 1973. Akademik B. KVASIL patrí medzi našich popredných odborníkov v odbore elektrotechniky a rádiolokácie. Nielenže je vynikajúcim teoretikom v otázkach rádiotechniky, ale vie aj úspešne riešit praktické problémy na základe rozsiahlych skúseností v experimentálnej technike. Patrí medzi zakladateľov techniky centimetrových vín u nás a je jedným z prvých, ktorí sa v Československu zaoberali teoreticky problematikou techniky veľmi krátkych elektromagnetických vín. Pozoruhodné výsledky dosiahol v teórii a výpočtoch anténových systémov, v otázkach teórie vlnovodov a dutinových rezonátorov, v meraní vodivosti polovodičov a pod. Pod jeho vedením dokončil sa vývoj lineárneho zrýchľovača elektrónov, ktorý bol v Československu prvým prístrojom svojho druhu a ktorý slúži ako prototyp pre vývoj ďalších. Aj publikačná činnost akademika B. KVASILA je veľmi bohatá. Za svoju vynikajúcu monografiu „Vybrané kapitoly z rádioelektroniky“, ktorá vyšla v nakladateľstve ČSAV Academia, dostal roku 1969 cenu ČSAV. Roku 1971 udelil mu prezident republiky za súbor prác v oblasti teórie rezonátorov a elektromagnetického poľa štátnu cenu Klementa Gottwalda. Svojou vedeckou a publikačnou činnosťou, svojím pedagogickým pôsobením a starostlivosťou o mladých vedeckých pracovníkov, ako aj svojou významnou funkciou predsedu Ústrednej rady Československej vedecko-technickej spoločnosti zaraďuje sa akademik BOHUMIL KVASIL medzi výrazné osobnosti súčasnej československej vedy. Dr. JÄN BÜBAL SLOVENSKA TECHNICKÁ KNIŽNICA BRATISLAVA pre Vás JAZYKOVÉ SLOVNÍKY V S1TK Pri stále rastúcom množstve rozličných jazykových aj odborných slovníkov čoraz väčšmi sa pociíovala potreba Ich výberu a orientácie v nich, pri prekladoch a štúdiu odbornej zahraničnej literatúryS1TK vypracovala roku 19(57 súbornú bibliografiu jazykových slovníkov, nachádzajúcich sa vo fonde S1TK. Bibliografia obsahuje všetky slovenské, české a zahraničné slovníky, ktoré došli do Slovenskej technickej knižnice v období od roku 1950 do 1967. Je to spolu 748 záznamov dvoj- a viacjazyčných samostatne publikovených slovníkov, pri menej frekventovaných jazykoch alebo odbornej terminológii aj slovníky, ktoré tvoria súčasť rozličných učebníc a štúdií. Roku 1974 vyšlo pokračovanie tohto súpisu. Obsahuje 279 záznamov dvoj- a viacjazyčných slovníkov. Spolu teda obe vydania obsahujú 1027 záznamov jazykových slovníkov. Základná štruktúra usporiadania záznamov je podobná v oboch vydaniach. Je daná hlavnými jazykovými skupinami {klasické, slovanské, germánske a p.j. V každej skupine sú záznamy radené abecedne podlá jednotlivých jazykov, pričom slovníky sú zaradené do pododdielov podlá rozličných kombinácií jazykov. Viacjazyčné slovníky sú usporiadané chronologicky podfa roku vydania, ďalej abecedne podlá priezviska autora alebo prvého slova názvu. K súpisu ]e pripojený menný register, vecný register odborných slovníkov a register jazykov. Bibliografické súpisy sú na vyžiadanie k dispozícii v Bibliograficko-lnformačnom oddelení Slovenskej technickej knižnice, Gottwaldovo nám. 19. (VC) 2 TECHNICKÉ NOVINY Historický kalendár! 2. 7. 1885 umrel prof. HERMANN FEHLING, nemecký chemik a technológ, objavitef viacerých zlúčenín uhlíka, autor tzv. Fehllngovej cukrovej skúšky • 3. 7. 1825 začali sa práce na nlžnetagirskom nálezisku platiny na západnom svahu Uralu, prvom to náleziskn platiny v Európe. • 3. 7. 1830 v Ostrihome sa narodil ŠTEFAN SCHENEK, chemik a fyzik, profesor na banskoštiavnickej akadémii, vynálezca plynového generátora a spoliizlepšitef akumulátora • 4. 7. 1790 narodil sa GEORGE EVEREST, anglický inžinier, vedúci trigonometrických meraní v Indii, na ktorého počesť premenovali himalájsky končiar Gaurisan- hart na Mount Everest (dnes Čomolungmá) (+1863) • 5. 7. 1805 narodil sa ROBERT FITZROY, anglický admirál a meteorológ (+1865) • 5. 7. 1860 do novopostavenej košickej železničnej stanice došiel prvý osobný vlak • 7. 7. 1815 v Bratčiciach pri Čáslavi narodil sa Ing. JAN PERNER, projektant a budovateľ prvej parnej železnice v Čechách z Olomouca do Prahy • 8. 7. 1695 umrel CHRISTIAN HUYGENS, holandský fyzik a astronóm, tvorca vlnovej teórie svetla, vynálezca kyvadlových hodín • 8. 7. 1895 vo Vladivostok sa narodil IGOR JEVGENIEVIČ TAMM, sovietsky fyzik, nositef Nobelovej ceny, ktorý navrhol a matematicky rozvinul kvantitatívnu teóriu jadrových sil a spoluobjavil tzv. Čerenkovov jav • 8. 7. 1905 v Cerovej sa narodil prof. RNDr. OSKÁR FERIANC, DrSc., slovenský prírodovedec, ornitológ. (-1) Poznámky^ • kritika • Tlstý • ohjäšy Na. 5. strane tohto čísla prečítate si podmienky a zoznam vecných odmien veľkej zberovej súťaže, ktorú pripravil n. p. ZBERNÉ SUROVINY, Bratislava, ZBERNÉ SUROVINY, Žilina, a redakcia TECHNICKÝCH NOVlN.- Okrem toho je tam aj prvý konzultačný článok s kontrolnou otázkou a kupónom, ako aj tematická úloha. Aby ste mohli sledovať priebeh celej súťaže, zabezpečte si predplatné TECHNICKÝCH NOVlN už teraz REDAKCIA VYSTUŽENÉ PLASTY *75 V dňoch 13. až 15. mája 1975 bola v Karlových Varoch konferencia o vystužených plastoch. Zúčastnili sa na nej špecialisti zo socialistických krajín, ako aj z NSR, Veľkej Británie, Francúzska a USA. Podujatie usporiadal Dom techniky ČVTS, Plzeň, 90 spoluúčasťou zástupcov ministerstiev ČSSR a výskumných ústavov. Na konferencii odznelo do 40 odborných referátov. Prehľad o súčasnom stave techniky v oblasti vystužených plastov v USA priniesol W. B. GOLDSWORTHY. Referát doplnila filmová ukážka navíjania vystužených plastov pomocou riadenia počítačmi. Predviedli sa ukážky výroby tlakových nádob, profilov, výroby vrtulníkových rotorov a pod., ako aj ukážka výroby navíjaných nádrží priamo v teréne, a to pre aplikácie do priemeru 15 m a výšky až 20 m. R. REITER z Rakúska predniesol referát o použití kompozita na báze polypropylén-sklený laminát. Dokladal, ako špeciálny materiál CELMAR umožňuje podstatne zjednodušiť výrobu navíjaných rúr a nádrží. Firma VETRORESINA; ktorá je i dodavatelem vrcholných výrobkov pre chemický priemysel ČSSR, predviedla ukážku konštrukcií obdobného typu pri použití PVC ako vnútornej ochrannej vrstvy na rúry a nádrže z vystužených plastov. S celkom atraktívnym riešením prišiel zástupca firmy BALTEK .CORPORATION. Tu ide o materiál BELKOBALZA — v podstate sendvič, pri ktorom jadro je vytvorené z balzových prírezov. Tieto technologické postupy umožňujú konštrukciu supernádrží až do objemu 10 000 m3. J. P. SCHIK z NSR predniesol referát o vákuovo-injekčnej výrobe velkorozměrových dielcov a prvkov, ktoré sú vhodné pre stavbu síl, výrobu campingových prívesov a pontónových lodí. Československí odborníci hovorili o niektorých nových poznatkoch z oblasti výskumu a vývoja — a premietli niekoľko filmových ukážok. Napríklad na snímke z RND Ejpovice predviedli výrobu a praktickú aplikáciu odťahového komína sušiarne, kde stála prevádzková teplota je 100 °C, pričom priemer komína je 2,2 m a dĺžka 18 m. Roku 1976 usporiada sa obdobná konferencia pri medzinárodnej účasti špecialistov, ktorá bude zameraná najmä na vystužené plasty ako konštrukčný materiál pre sériovú aplikáciu. Ing. VLADISLAV ZELÍK nade, Švajčiarsku a Taliansku. No, napriek tomu sa s tradičnou kníhtlačou v ČSSR v najbližších 20 rokoch nerozlúčime.“ O prestavbe veľkoobchodných cien v polygrafii informoval O. POLÁK. Vláda uznesením č. 31 z 8. 2. 1973 schválila poli tie ko-hos pod ársku smernicu pre komplexnú prestavbu veľkoobchodných cien, ktoré mali platiť od 1. 1. 1976. Kedže roku 1974 prišlo na svetových trhoch k explózii v cenách surovín a materiálov, vláda ČSSR svojím uznesením č. 27 zo dňa 6. 2. 1975 schválila dodatok k politicko-hospodárskej smernici, v ktorej je stanovený spôsob dokončenia prestavby cien a začiatok platnosti nových cenníkov sa posunulo na 1. 1. 1977. Na záver besedy premietli film o strojoch na čítanie z rukopisu. Celú besedu možno hodnotiť ako veľmi užitočnú, pretože sa na nej mnohí odborníci vyjadrili konkrétnymi pripomienkami k budúcnosti našej polygrafie. JÚLIUS ANDREJCÄK O PERSPEKTÍVE KNÍHTLAČOVEJ TECHNIKY Slovenská vedecko-technická spoločnosť polygrafická, odborná skupina pre kníhtlač, v spolupráci so Slovenským ústredím knižnej kultúry usporiadala dňa 12. júna 1975 v Polygrafických závodoch v Krasňanoch informatívnu besedu o problémoch kníhtlačovej techniky a o cenovej prestavbe v polygrafii. Besedu otvoril z odboru vedecko-technických Informácií V. BREZA. O perspektíve kníhtlačovej techniky informoval účastníkov Ing. Š. MOCKQ, ktorý medziiným povedal: „V posledných rokoch zaznamenala sa v technike tlače z výšky v celosvetovom rozsahu Istá stagnácia, z čoho vyplynuli pesimístidké názory na budúcnosť tejto techniky. No v súčasnosti je aj tento problém vyriešený. Klasickú olovenú sadzbu nahrádzajú polyméry s citlivou vrstvou. Revolučnejšie sa dnes už zhotovujú reliéfne tlačové formy dokonca pomocou laserového lúča. Lúč héliovoneónového lasera sníma text a obraz zmontovanej strany a súčasne lúč argonového lasera ryje tlačovú formu. Celý proces trvá asi 2 minúty. Tlačová forma predstavuje tenkú plastovú vrstvu na kovovej podložke. Tento anglický vynález je už patentovaný v USA, Japonsku, Francúzsku, Belgicku, Luxembursku, Ka 9. MEDZINÁRODNÉ TELEVÍZNE SYMPÓZIUM Vo švajčiarskom Monteux konalo sa v dňoch od 23. do ,29. 5. 1975 9. medzinárodné televízne sympózium, spojené s výstavou najmodernejších televíznych zariadení. Na výstave sa zúčastnilo do 120 výrobcov televíznej techniky. Zástupcovia medzinárodných organizácií a televíznych spoločností vypočuli sl na sympóziu viac ako 150 odborných referátov, ktoré sa týkali spojenia cez stacionárne satelity, televízneho záznamu, automatiky, ako aj budúcnosti televízie. Trom zaslúžilým pracovníkom na poli televízie odovzdali čestné uznania. Tento rok boli ocenení: francúzsky novinár E. AISBERG, prof. dr. W. BRUCH za televízny systém PAL a Ch. P. GINSBURG, priekopník záznamu obrazu. Delegáti jednotlivých zúčastnených krajín tradične referovali o pokrokoch dosiahnutých na poli televízie vo svojich krajinách. Odborné sekcie holi rozdelené do troch skupín, kde sa preberala štúdiová technika, vysielanie a príjem, ovládacia a meracia technika. Druhá skupina sa zaoberala káblovou televíziou a ostatná skupina elektronickými novinami, audiovíziou, a špeciálnymi technikami prenosov. KAROL ŽILINSKÝ Vynálezca nmého nosového zrkadla Dr. LADISLAV MARTINČEK V Štrbe ešte aj dnes stojí poschodový dom, v ktorom sa dňa 25. apríla 1815, teda pred 160 rokmi, narodil dr. ĽUDOVÍT MARKUSOVSKÝ. Tento náš rodák bol chirurg, no máme st čo pripomenúť v súvislosti s jeho osobou aj na stránkach našich novín. Už počas stredoškolských štúdií prejavoval MARKUSOVSKÝ záujem o prírodné vedy a najmä o medicínu, ale hmotné okolnosti ho prinútili, že sa dal zapísať na právnickú fakultu v Bratislave. Neskôr sa mu však podarilo prejsť na lekársku fakultu. Štúdium medicíny napokon dokončil v Pešti. Aby mohol doštudovať a aby mohol ostat v Pešti, prijal miesto vychovávateľa, ktoré mu umožňovalo chodiť na prednášky na univerzite. Slávny univerzitný profesor chirurgie dr. BALASSA zbadal neobyčajné nadanie nášho krajana a vybavil mu štipendium, aby si MARKUSOVSKÝ mohol doplniť svoje vedomosti aj vo Viedni. Roku 1844 bol už MARKUSOVSKÝ asistentom u slávneho viedenského chirurga WATTMANNA. Vo Viední sa zoznámil s IGNAZOM SEMMELWEISOM (1818—1865), slávnym odsträniteľom horúčky omladníc, s ktorým zotrval vo vrelom priateľstve až do jeho smrti. V revolučnom roku 1848 vymenovalo prvé uhorské ministerstvo MARKUSOVSKEHO, ktorý bol vtedy asistentom dr. BALASSU, za profesora chirurgie na budapeštianskej univerzite. MARKUSOVSKÝ prednášal najmä vojenskú chirurgiu, pričom ako šéflekár kliniky venoval sa liečbe ranených v bojoch revolúcie. Bol aj štábnym lekárom GÖRGEYHO armády. Po potlačení revolúcie ho dekan fakulty pozbavil profesúry, ale BALASSA sa ho zasa ujal a poznove ho zamestnal ako svojho asistenta. Žiadosť o docentúru MARKUSOVSKĚHO zamietli. Uznania sa MARKUSOVSKÉMU dostalo až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867j, keď ho vymenovali na ministerstve náboženstva a školstva za referenta zdravotníckych a lekárskych veci a neskôr aj všetkých univerzitných vecí. Roku 1887 ho vymenovali za ministerského radcu a roku 1893 znova sa stal univerzitným profesorom. MARKUSOVSKÝ bol veľmi pokrokového zmýšľania, podobne ako dr. BALASSA. Zmodernizoval celé vyučovanie na lekárskej fakulte a bol priekopníkom všetkých možných zdravotníckych reforiem. Roku 1886 založil Krajinský zdravotnícky spolok. Veľmi sa zaslúžil aj o založenie univerzity v Kluži. Budapeštianska akadémia zvolila ho roku 1863 za svojho člena korešpondenta a roku 1888 za čestného člena. Zomrel v Abbázll dňa 21. apríla 1893. MARKUSOVSKÝ bol neobyčajne činný na poli odbornej lekárskej literatúry. Roku 1857 založil maďarský „Lekársky týždenník“ (Orvost hetilap), roku 1863 nakladateľstvo odbornej lekárskej literatúry, roku 1862 vydal zbierku odborných lekárskych a lekárnických výrazov a v rámci zdravotníckeho spolku vydával časopis „Zdravte" (Egészség). Sám napísal nespočetné články. Ako praktický chirurg a neskôr profesor chirurgie v rámci modernizácie medicíny vo veľkej miere sa venoval modernizovaniu' lekárskej techniky. Usiloval sa zaviesť najmodernejšie, technicky najlepšie chirurgické nástroje. Sám bol praktickým lekárskym technikom. On je napríklad vynálezcom moderného nosového zrkadla, ktoré sa v medicíne používa dodnes. Nemocnica v maďarskom Szombathelyi honosí sa jeho menom a vydáva pamätné medaily s jeho menom. Najlepšie odborné lekárske články v Maďarsku sa honorujú „Cenou Markušovského“. Azda by nebolo od veci venovať rodákovi zo Štrby trocha viac pozornosti aj u nás. POČNlK XXIII — ClSLO 26 — 1975